Historické drobničky 2019 - 2020

V tomto období v roku 1523, presnejšie od októbra do decembra, sa v Bratislave konala jedna veľmi zvláštna a veľmi tajná konferencia vyslancov pápeža aj cisára. Účastníkom a zároveň hlavným programovým bodom konferencie bol aj uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský.

V noci, vlastne v prvých chvíľach nového dňa, 1. septembra 2018 zažila Bratislava taký silný dážď a potopu, že nebyť našich nezameniteľných panelákov, mohol si ju menej sústredený pozorovateľ pomýliť s Benátkami. Ale obyvatelia tých panelákov, konkrétne ružinovských, nestratili pri pohľade na zatopené ulice nápaditosť a keď nemohli autami, vytiahli...

Poštové schránky si pred 200 rokmi ľudia mýlili s odpadkovými košmi. Mnohým to vydržalo dodnes. Možno preto sa pomaly, ale iste z nášho života, aj z našich ulíc, vytrácajú.

Pár slov o málo známej, o to zaujímavejšej pamiatke, dnes v súkromnom vlastníctve - Letnom kaštieli kardinála Batthyániho v bratislavských Podunajských Biskupiciach (s parafrázovaním textu Z. Zvarovej z MÚOP, zverejneného v zborníku Kaštiele a kúrie Bratislavskej župy):

Vyrastala som na prašiaku, hlavnom centre kultúry a športu sídliskových detí. Aké to bolo úžasné, visieť na ňom s kamoškou dolu hlavou a ohovárať chalanov! A viete, koho slávneho objavili na prašiaku? Prvú Európanku, ktorá dobyla Hollywood - Polu Negri.

Mikuláš Drábik českobratský exkazateľ bol popravený ako 83-ročný, ale zato ešte stále odbojný a poriadne papuľnatý starček pred našou Starou radnicou. Je zázrak, že sa pri jeho hojnom požívaní korenistého hornouhorského vína dožil tak vysokého veku. Je zázrak, že jeho opileckým víziám uveril taký múdry človek, akým bol Ján Amos Komenský.

Čajakova ulica je jednou z tých ulíc, ktoré vznikli za treťou hraničnou líniou mesta, alebo na nej, a dnes sa o ne delia Staré a Nové Mesto. Spisovateľ Ján Čajak, po ktorom je pomenovaná od roku 1945, sa v Bratislave nenarodil, na rozdiel od hudobného skladateľa, bratislavského rodáka Johanna Sigismunda Kussera, ktorého meno niesla ulica od svojho...

Na budove Pedagogickej fakulty UK v Bratislave na Moskovskej ulici, vybudovanej ešte za čias monarchie, je takýto krásny reliéf. A v jeho strede, obkolesený kŕdľom malých detí, je krásny muž. Kto to je?

Človek si nakoniec zvykne na všetko a pomaly zabúda, ako mesto vyzeralo pred desiatimi, dvadsiatimi či, ako v tomto prípade, dokonca päťdesiatimi rokmi. V Bratislave je jedna ulica, vlastne je to "cesta", Trnavská cesta, ktorá sa pre obyvateľov mesta na začiatku sedemdesiatych rokov stala symbolom príchodu jari. Žiadna iná sa jej krásou...

Keď zabočíte zo Zámočníckej na Františkánske námestie a nepozeráte len do zeme, vydesia Vás čierne postavy na balkóne Mirbachovho paláca. Po chvíli si uvedomíte, že nie sú živé. Sú to plastiky od Štefan Papča, ktorý je trochu horolezcom a viac sochárom. Narodil sa, z môjho pohľadu prednedávnom, v roku 1983 v Ružomberku, vyštudoval v Bratislave,...