O trochu úsmevnej histórii masiek

Rúška či masky na tvár môžu byť zlodejské, karnevalové, plynové, ale dnes sú určite najpopulárnejšie tie, ktoré nás chránia pred šírením vírusov. Koho by napadlo, že taký nanajvýš seriózny predmet zaznamenal od 6. storočia pred n. l., kedy bolo obrazmi na perzských hrobkách doložené jeho najstaršie použitie, po dnešok, celkom zábavnú cestu. Veď povážte, napríklad podľa spomienok benátskeho kupca Marca Pola, čínski služobníci, ktorí obsluhovali pri cisárskom stole v 13. storočí, si museli hodvábnymi šatkami prekrývať ústa aj nos, aby ich dych neovplyvnil vôňu a chuť jedla maškrtného panovníka! A ak si zakladáte na tvár populárny respirátor 3M chrániaci pred drobnými nečistotami vo vzduchu, možno sa pod ním aj trochu pousmejete, ak si spomeniete, že jeho dizajn bol inšpirovaný jednorazovou dámskou podprsenkou. 

Morová a karnevalová maska

V 14. storočí zahubila polovicu európskej populácie takzvaná čierna smrť - pandémia moru. Rovnaké ochorenie sa v rôznom rozsahu potom do Európy vracalo opakovane až do konca 18. storočia. Pocit ohrozenia zdravia a neistoty priniesol, slušne povedané, uvoľnený, nezriadený spôsob života na jednej strane, na druhej strane prejavy veľkej krutosti, ale aj obetavosti pri starostlivosti o nakazených. Objavilo sa nové povolanie - morový doktor. Väčšina morových doktorov boli začínajúci lekári alebo takí, ktorí si inak nevedeli nájsť uplatnenie. Len pre zaujímavosť: vedeli ste, že k morovým doktorom patril istý čas aj geniálny Paracelsus, ktorý sa v roku 1537 uchádzal o pozíciu mestského lekára v Bratislave? Nezískal ju.

Francúzsky lekár Charles de Lorme v roku 1619 vymyslel pre morových doktorov špeciálnu masku zobáka, ktorá sa už navždy stala symbolom morových epidémií. Maska prekrývala nielen nos a ústa, ale celú hlavu a otvory pre oči boli zasklené. Do zobáku sa vkladala vlna s octom, sladkými zmesami olejov či voňavého korenia. Ich účelom bolo prebiť pach smrti. Moroví doktori si chránili aj telo. K ich výbave patril dlhý kožený, voskom impregnovaný kabát (marocký plášť), kožené nohavice, rukavice, topánky a klobúk. A veľmi dôležitá bola aj vychádzková palica. Tá však nebola len módnym doplnkom dobového elegána, slúžila na to, aby sa doktor nemusel dotýkať pacienta rukou.

A ako vari všetko zlé v histórii, aj morová maska si našla svoju zábavnejšiu stránku - stala sa predlohou pre slávne benátske karnevalové masky.

Rúško Leonarda da Vinci a plynová maska

Myslíte si, že všeobecne známy pokyn na prekrytie si dýchacích ciest mokrou handrou v prípade požiaru a zadymenia pochádza od nejakého skúseného hasiča alebo referenta BOZP a PO? Veru nie. S nápadom na mokré látkové rúško, prišiel slávny renesančný maliar, sochár a architekt Leonardo da Vinci, aby pri dýchaní odfiltroval toxické chemikálie.

Konečne, v roku 1849 sa objavila prvá patentovaná tvárová ochranná maska. Americký patent číslo 6529 získal Lewis Phectic Haslett na jeho "chránič pľúc", čo bol dýchací prístroj, ktorý však filtroval zo vzduchu iba prach. Napriek tomu sa vo všeobecnosti považuje za prvý typ plynovej masky. Rozhodne ju pripomínal minimálne vzhľadom.

No a ako vznikol ten náš kúsok látky s gumičkami alebo mašličkami? Takéto látkové masky na tvár sa vraj prvýkrát objavili na konci 19. storočia. Začali ich používať lekári, aby sa chránili pred infekciou z otvorenej rany pacienta pri chirurgických zákrokoch. Prvým z nich bol francúzsky chirurg Paul Berger počas operácie v Paríži v roku 1897. Iné zdroje však uvádzajú celkom opačný dôvod. Paul Berger chcel vraj chrániť pacientov pred infikovaním otvorenej rany baktériami, ktoré mohli vydychovať počas operácie chirurgovia. A pretože ani my dnes, rovnako ako autori článkov o Paulovi Bergerovi, presne nevieme, na ktorej strane rúška je nositeľ koronavírusu a na ktorej jeho potenciálna obeť, musíme nosiť rúška všetci. Ale, pretože nám svedčia viac ako morovým doktorom, nosíme ich radi. :-)

Zdroj: The evolution of face masks, Global Times, 12. 2. 2020, www.globaltimes.cn

© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava