Poštová schránka
Poštové schránky si pred 200 rokmi ľudia mýlili s odpadkovými košmi. Mnohým to vydržalo dodnes. Možno preto sa pomaly, ale iste z nášho života, aj z našich ulíc, vytrácajú.
Poštová schránka hneď vedľa obchodíka s pohľadnicami a suvenírmi na Klariskej ulici v Bratislave (obrázok), to je veru čím ďalej, tým zriedkavejší pohľad. Pravda je, že v centre mesta sa ešte pár schránok nájde. Pravda je však aj to, že za ostatné roky ich z ostatných častí Bratislavy nenápadne, potichu veľmi veľa zmizlo. Veci, rovnako ako ľudia, prichádzajú a odchádzajú. Poštové schránky k nám prišli v roku 1817.
Stručná história
Keď som napísala "k nám", myslela som habsburskú monarchiu, súčasťou ktorej bolo začiatkom 19. storočia Uhorsko a teda aj dnešné Slovensko. V Uhorsku sa prvé poštové schránky začali používať od 1. júna 1817, na základe cisárskeho dekrétu nariaďujúceho pravidelné rozmiestnenie listových schránok na všetkých poštových úradoch. Súčasne dekrét upravoval povinnosť adresáta zaplatiť poštovné. Ľudia spočiatku často nevedeli, na čo schránka slúži, tak ju používali ako odpadkový kôš.
Za monarchie boli schránky žlto-čierne, po vzniku Československa boli pretreté na modro, znak - habsburského dvojhlavého orla nahradil dvojchvostý lev. Až v roku 1963 sa farba zmenila na oranžovú a znak na znak Československých spojov. Schránky na listy do cudziny mali červenú farbu. Červenú farbu mali aj schránky na potrubnú poštu, listy sa ňou dopravovali rýchlosťou 10 m/s v sieti dlhej 55 km. Potrubná pošta bola funkčná do 50-tych rokov 20. storočia.
Poštové múzeum
Najstaršia zachovaná schránka na Slovensku pochádza z roku 1920 a je v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. Väčšina trojrozmerných predmetov viažúcich sa k dejinám poštovníctva v bývalom Československu je v Poštovom múzeu v Prahe. Ale aj Slováci majú svoje Poštové múzeum. Je v Banskej Bystrici.
Poštová ulica v Bratislave
V Bratislave nám ako múzeum slúži Poštová ulica. Pôvodná Poštová ulica viedla z dnešného Námestia SNP, kde bola (a stále je) pošta len po Obchodnú ulicu. Po roku 1945 ju predĺžili až k Hodžovmu námestiu. Hneď pri vstupe do podchodu pod námestím nám poštové dejiny pripomína hotel, ktorý má síce oficiálnu adresu na Vysokej ulici, ale stenu otočenú do Poštovej ulice vyzdobili architekti z ATELIERU 3M Mariána Pokrivčáka a Moniky Štekláčovej poštovými známkami. Mimochodom, aj poštové známky majú u nás výročie 1. júna. Boli zavedené od roku 1850.
Priamo na Poštovej ulici je fontána Svetový poštár od akad. soch. Martina Lettricha. Podľa autora plastika symbolizuje globálne a nepretržité komunikačné prepojenie, ktoré v živote zabezpečujú a zdokonaľujú konkrétni ľudia.
Tam, kde Poštovú ulicu pretína Obchodná, je plastika Prvá poštová schránka od akad. soch. Ladislava Saba. A čuduj sa svete, je to funkčná schránka.
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava