Bruselské zimné divy

Vianoce v Bratislave a Vianoce v Bruseli sa nedajú porovnať. Sú príliš rozdielne. Vianočné trhy v oboch mestách patria k tým najlepším a sú akoby esenciou toho, čo odlišuje Bratislavu od Bruselu. Zatiaľ čo Bratislava prežíva tieto sviatky v útulných náručiach svojich malých námestíčok, v oblakoch vône hriešne nezdravých dobrôt, centrum Bruselu sa zmení na veľkú iskriacu ozdobu, ligotavý karneval radosti a zážitkov. Aj tam nájdete všelijaké dobroty, že jeden nevie, čo skôr ochutnať, ale aj krásne kolotoče, pozlátené konské záprahy, inštalácie a dekorácie od výmyslu sveta. Nesmieme zabúdať, že Brusel je centrom mnohých kultúr, preto toto obdobie nie je len o vianočných tradíciách. Je to obdobie zimných sviatkov, tradične nazývaných Bruselské zimné divy.

Pozn.: Všetky nasledujúce obrázky si môžete zväčšiť, keď na ne kliknete.

Moje "bruselské divy" málo scestovanej bratislavskej seniorky začali už na letisku pre šetrných Charleroi Bruxelles-Sud. Mesto Charleroi sa nachádza asi 50 km južne od Bruselu. Vzniklo v 17. storočí, keď územiu dnešného Belgicka vládli Habsburgovci, španielski príbuzní našich viedenských Habsburgovcov. Letiskom "pre šetrných" som ho nazvala preto, že tam pristáva nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair, ktorou môžete letieť z Bratislavy. Tí, čo nepotrebujú alebo si nemôžu dovoliť šetriť, uprednostňujú let z Viedne a pristátie priamo v Bruseli.

Vráťme sa do vianočne vyzdobenej letiskovej haly v Charleroi, kde som sa rozhodla dať si pred ďalšou cestou autobusom do centra Bruselu kávu. Funguje to tam tak, že pri pulte oznámite svoju objednávku a svoje meno, ktoré obsluhujúci personál napíše fixkou na plastový pohár. Meno treba vedieť jasne a zreteľne vyhláskovať v angličtine, čím sa nechtiac zároveň predstavíte ostatným čakajúcim v rade. Po nejakom čase iný člen obsluhujúceho personálu naplní pohár s vašim menom zvolenou tekutinou a to meno nahlas vykríkne. Samozrejme, že slovenské meno nedokáže prečítať ani len približne zrozumiteľne, preto odporúčam celý čas bedlivo sledovať pohyb pohára, aby si váš nápoj neprevzal niekto iný, kto je síce tiež smädný, ale nezaplatil zaň.

Vianočné trhy

Bratislavskému Hlavnému námestiu zodpovedá v Bruseli Grand Place, čiže Grote Markt. Tam však žiadne stánky nenájdete. Je tam hlavný vianočný strom a je tam veľký betlehem so živými zvieratkami. Okrem toho zástupy ľudí okukujúcich stredovekú brabantskogotickú radnicu, ktorá je aj s celým námestím zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Na jej 96-metrovej veži bojuje s drakom - démonom 5 m vysoký, pozlátený archanjel Michal, aby ochránil mesto Brusel pred zlom. Treba uznať, že v porovnaní s tým našim na Michalskej veži zasa až tak veľa práce nemá. Drak pod jeho nohami vyzerá oproti bratislavskému svalovcovi fakt úboho. Zdá sa, že drakom a démonom sa v Bratislave darí lepšie.

Mimochodom, ak vydržíte do zotmenia, môžete si na Grand Place užiť dych berúcu svetelnú šou.

Kostoly sú v Bruseli otvorené všetky pre všetkých od rána do večera. Ten, ktorý navštívi zrejme každý z návštevníkov bruselských vianočných trhov, nepatrí k najväčším ani najvýznamnejším. Za jeho vysokú návštevnosť môže to, že završuje námestie, na ktorom sa hlavné bruselské vianočné trhy konajú. Kostol sv. Kataríny.

Skôr než sa vyberieme jesť a nakupovať, povedzme si o ňom aspoň toľko, že jeho pôvodná architektúra, skromná kaplnka z roku 1201, sa tesne opierala o niekdajšie bruselské mestské hradby. V 14. a 15. storočí bola prebudovaná na gotický kostol, ktorý kvôli zväčšenému pôdorysu zasahoval do vodného toku za hradbami. Nepripomína vám to stavebný osud nášho Dómu sv. Martina? V 15. storočí sa však akákoľvek podobnosť skončila. Z gotického kostola sv. Kataríny sa nezachovalo nič, len barokizovaná veža, ku ktorej bol v 19. storočí pristavaný úplne nový chrám. Ten starý zničili záplavy.

Stánky na trhoch ponúkajú lokálne dobroty aj lokálne remeselné výrobky. Ale nebol by to Brusel, aby ste tu nenašli aj stánky s lokálnymi dobrotami a výrobkami iných krajín. Nič slovenské sa mi síce nepodarilo objaviť (čo neznamená, že tam naisto nič nebolo), ale český stánok áno. Asi vás zaujímajú aj ceny, že? V priemere nie sú ani vyššie ani nižšie ako tie v Bratislave, hoci Brusel ako taký je drahší ako Bratislava. Rozdiel je vo väčšom cenovom rozsahu. Našla som naozaj originálne darčeky za menej ako 10 €.

K typickým pochúťkam v Bruseli patria pravé belgické vafle. Existujú dva druhy: vafle z mesta Liege a bruselské vafle. Ich cena závisí od veľkosti a náplne, ale vafľu, ktorá vás dostatočne zasýti, bolo dostať už za 3 €. No a potom sú tu belgické hranolky. Podľa legendy ich Belgičania vymysleli už dávno, dávno, keď im zamrzli rieky a oni si nemohli nachytať a pripraviť svoje (vtedy) tradičné pražené rybky. Preto si rybičky vyrezali a upražili zo zemiakov.

Minule som videla stánok s belgickými hranolkami aj pred našou bratislavskou Starou tržnicou na Námestí nežnej revolúcie. Ale, okrem toho, že boli hrubšie ako tie "americké" z McDonaldu, viac informácií o tom, ako blízko mali k originálu, neviem podať. Neochutnala som ich. Tajomstvo belgických hranoliek spočíva v dôslednom zbavení zemiakov škrobu a dvojitom vyprážaní pri rozdielnej teplote.

Brusel bez bedekra

Najedená, s kopou vianočných balíčkov sa môžem vybrať objavovať Brusel. Na Place Royale ma zaujme socha jazdca, ktorého meno, priznám sa, mi vôbec nič nehovorí. Je však jasné, že chyba je ne mojej strane, a musí ísť o významnú historickú osobnosť. Je to tak. Na koni sedí Godefroy z Bouillonu, najslávnejší rytier histórie, lotrinský vojvoda a jeden z vodcov prvej križiackej výpravy za oslobodenie Božieho hrobu v Jeruzaleme. Po dobytí Jeruzalemu bol zvolený za jeho vládcu a za Ochrancu Svätého hrobu.

Godefroyova postava sa stala predobrazom ideálneho rytiera, vzorom pre celú nasledujúcu generáciu rytierov a hrdinským námetom trubadúrskych básní.

To, čo si v Bruseli v zime v plnej kráse nevychutnáte, je Mont des Arts – Hora umenia. V zime nie je zakvitnutá a údajne najkrajší výhľad na mesto kazí zatiahnutá obloha. Mnohokrát prebudovaná záhrada bola pôvodne miestom so židovskou zástavbou. A práve to sa v súvislosti s touto, turistami tak vyhľadávanou lokalitou, spomína len zriedka. Málokto tuší, že práve preto boli práve sem umiestnené pamätné tabule Spravodlivým medzi národmi, venované občanom Belgicka, ktorí neváhali pomáhať Židom počas nacistickej okupácie.

Okrem krásneho výhľadu, je záhrada známa aj zvonkohrou na fasáde susediaceho Paláca Dynastie, ktorá každú štvrťhodinu zahrá striedavo kúsok valónskej a kúsok flámskej ľudovej melódie. Z výklenkov v stene vykukuje 12 figúrok z bruselskej histórie, medzi ktorými nechýba spomínaný rytier Godefroy z Bouillonu, barokový maliar Pierre Paul Rubens, ale ani hudobník z Konga, vydrancovanej belgickej kolónie. Kedysi sa figúrky aj pohybovali, dnes sú kvôli stabilite zaistené v stene. Nad zvonkohrou, na streche paláca stojí Jacquemart, 2,8-metrová bronzová postava s cylindrom na hlave, a každú štvrťhodinu paličkou udiera na obrovský zvon. (Na obrázku je na streche vpravo iba zvon. Jacquemart bol práve v oprave.)

Kto uverí tomu, že na prehliadku Bruselu mu stačia 1 – 2 dni, sám seba oberie o veľa. V Bruseli nájdete toľko pamiatok a atrakcií, ktoré sa nevmestili do bedekrov či cestovateľských videí, že až! Napríklad hneď vedľa Grand Place je pôvabná kaplnka sv. Magdalény z 15. storočia. Má však moderné okenné vitráže z 50-tych rokov 20. storočia a oltár dokonca z roku 2009.

V cestovných sprievodcoch sa neobjavuje ani Kolégium sv. Michala, fascinujúci komplex zo začiatku 20. storočia v štvrti Etterbeek. K slávnym absolventom tohto kolégia patrí napríklad Georges Lemaître, zakladateľ teórie veľkého tresku, čo by vás mohlo osloviť, ak patríte k fanúšikom seriálu Big Bang Theory. 

Žiakom školy bol aj inžinier André Waterkeyn, tvorca slávneho bruselského Atómia. Nám by však mohol byť bližší Rudolf Habsburg, najmladší syn posledného uhorského kráľa Karola a jeho manželky Zity. A keď sme pri tej modrej krvi, momentálne asi najslávnejším absolventom kolégia sv. Michala je belgický kráľ Philippe.

Hneď vedľa školy je kostol sv. Jána Berchmansa, čo bol belgický jezuita. Je to novorománsky kostol z roku 1912 a slúži hlavne pre potreby Kolégia sv. Michala.

Štvrť Etterbeek patrí v Bruseli k tým lepším. Ani to však nie je záruka, že sa vašimi spolunájomníkmi nestanú potkany. Je to daň historickej architektúre a možno trochu aj spôsobu, akým v Bruseli funguje zber komunálneho odpadu. Kontajnery, na ktoré sme zvyknutí u nás, a do ktorých môžeme svoj odpad vyniesť kedy nás napadne, by ste tam márne hľadali. Smeti určené na odvoz sa jednoducho vyložia v plastových vreciach na chodník. Ale pozor, len v na to určené dni! Kde budete smeti skladovať dovtedy, je na vás.

Zaujímavé je, že prirodzeným nepriateľom potkanov sú v Bruseli nielen mačky, ale aj líšky. Ryšavé štvornohé krásavice môžete pokojne stretnúť aj priamo v Európskej štvrti.

Vrcholom zimných divov bruselskej fauny však sú voľne lietajúce zelené papagáje Alexander malý. Prispôsobili sa mestskému životu, voľne lietajú a zdobia koruny stromov mnohých a krásnych bruselských parkov a lesoparkov celoročne. V tomto roku je ich v Bruseli už 10 000.

Je to len zlomok toho, čo by som vám chcela o Bruseli porozprávať. Ale na jeden blog to hádam stačilo. Ďalšie zaujímavosti, napríklad z Planetária, Kostola sv. Michala a sv. Guduly, či z Múzea Centrálnej Afriky, nájdete na instagrame historicky_bratislava. Okrem toho, priamo tu v Bratislavskom blogu nájdete aj výborný článok Tomáša Buchtu o industriálnej bruselskej architektúre s názvom Uhorský vs. belgický Manchester. A ďalšia séria postrehov z Bruselu pribudne v novom roku. Ak sa podarí, budeme v nej, okrem iného, pátrať po belgických stopách slovenských hrdinov.

Foto:

• Obrázok zelenej andulky - zdroj: Dick Daniels (https://theworldbirds.org/), CC BY-SA 3.0, via Wikimedia Commons
• Všetky ostatné obrázky sú z archívu autorky

© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava