Uhorský vs. belgický Manchester,

alebo čo sa Bratislava môže naučiť od Bruselu pri záchrane industriálu (pohľad laika).

Málokto vie, že Bratislavu a časť Bruselu spája zaujímavé historické pomenovanie. Zatiaľ čo Bratislava sa kedysi nazývala uhorský Manchester, industriálna časť Bruselu situovaná pri kanáli v mestskej časti Molenbeek sa nazývala malý belgický Manchester. V oboch mestách sa počas 19. storočia začal rozvíjať priemysel v špecifických lokalitách s ohľadom na ich dopravné napojenia. 

V Bratislave to bola najmä oblasť Mlynských Nív a dnešného downtownu, kde bola zriadená najprv konská a potom parná železnica, pričom výhodou bola aj blízkosť dunajského prístavu. Brusel mal vôbec prvú železnicu na európskom kontinente, pokiaľ nerátame ostrovnú Britániu. Trať medzi Bruselom a Mechelenom otvorili v roku 1835. Druhým výrazným podnetom na rozsiahlu industrializáciu bolo otvorenie vodného kanála Brusel – Charleroi, ktoré viedlo k zriadeniu viacerých tovární v jeho blízkosti. Mnohé z nich sú zachované dodnes, aj keď pochopiteľne pôvodný výrobný účel bol nahradený novým využitím. 

V Bratislave z kedysi rozsiahlych priemyselných komplexov, bohužiaľ, zostali len roztrúsené zvyšky, ktoré pripomínajú bohatú minulosť uhorského Manchestru. Kohokoľvek dnes nepochybne poteší pohľad na zrekonštruovanú Pradiareň 1900, Jurkovičovu tepláreň, Spilku bývalého pivovaru Stein, dve sýpky v Jarovciach, Mlynicu, budovu banky kedysi slúžiacu ako súčasť Klingerky. Zároveň existuje viacero projektov, ktoré rátajú so zachovaním priemyselných budov, ako napr. smaltovňa Matadorky, kníhtlačiareň Svornosť, Palma,

Na druhej strane viaceré budovy svedčiace o industriálnej minulosti uhorského Manchestru sú nenávratne stratené. Človek nemusí byť skôr narodený, aby si pamätal Feiglerovu kotolňu a ďalšie časti továrne Kablo, tabakovú továreň a časť kefárne na Radlinského, Gumon, Danubius Elektrik, pekáreň a mlyn Jedľu, farbiareň v rámci Cvernovky, veľkú časť pivovaru Stein, mlyn na Plynárenskej. Všetkých týchto bývalých svedkov industriálnej minulosti spája to, že nepadli za obeť druhej svetovej vojne, komunistickému búraniu historicky cenných častí Bratislavy, ale komerčným záujmom na začiatku 21. storočia, ktoré znemožnili ich začlenenie do novovytvorených stavebných celkov.

Ani Brusel nebol vždy vzorom ochrany cenných industriálnych budov a historických budov vo všeobecnosti. Práve naopak, v sedemdesiatych rokoch tu došlo k podobnému procesu ako bolo búranie Vydrice v Bratislave počas komunizmu, resp. búranie industriálnych budov v Bratislave začiatkom tohto milénia. V rámci tzv. Quartier du Nord, t. j. štvrti okolo severnej vlakovej stanice si politickí predstavitelia a developeri zaumienili transformáciu prisťahovaleckej štvrte s priemyselným zastúpením na obchodnú štvrť s výškovými budovami a širokými bulvármi. Tak vznikol projekt Manhattan, ktorý však bol v nadväznosti na vypuknutie krízy v sedemdesiatych rokoch pozastavený vybudovaním štyroch výškových budov. V rámci jeho výstavby zaniklo aj mnoho priemyselných budov, napr. pivovar Caulier. Neskôr boli ďalšie výškové budovy dobudované, avšak tento proces umožnil vznik pojmu bruselizácia, t. j. náhodné budovanie výškových budov bez ohľadu na potreby obyvateľstva a historický vývoj daných častí.

Z tohto vývoja si však miestni predstavitelia a obchodníci vzali ponaučenie a v ďalších rokoch pristupovali k rozvojovým projektom citlivejšie. Čo je však možno ešte podstatnejšie, zaktivizovala sa aj občianska spoločnosť, ktorá začala vyvíjať aktivity v prospech záchrany priemyselného dedičstva. Takouto činnosťou je napríklad konzervácia historických dokumentov a výskum uskutočňovaný v bývalých priemyselných areáloch. Ochranou industriálnych pamiatok na území frankofónneho Valónska a Bruselu sa zaoberá združenie Patrimoine Industriel Walonie – Bruxelles. Jeho hlavným cieľom je zachovanie hodnôt bývalých priemyselných objektov prostredníctvom ich osobných návštev, organizovaním konferencií, alebo nadviazaním spolupráce s miestnou asociáciou priemyselných výrobcov. Dôležitou úlohou bolo získanie poverenia od Ministerstva miestneho rozvoja na vypracovanie zoznamu industriálnych pamiatok. V samotnom Bruseli existuje osobitné združenie BruxellesFabriques, ktoré sa zaoberá ochranou priemyselných objektov. Má podobné ciele ako vyššie uvedené, pričom okrem dokumentačných a vzdelávacích činností má za cieľ aj operatívne upozorniť na hroziacu stratu cennej priemyselnej pamiatky. Toto združenie bolo pomerne úspešné pri záchrane dvoch významných priemyselných objektov ktorým hrozilo zbúranie – bývalého prekladiska Tour & Taxis a bývalého pivovaru Wielemans-Ceuppens. Okrem týchto dvoch zachránených industriálnych stavieb budú v nasledujúcom texte spomenuté aj ďalšie tri bývalé industriálne miesta, ktoré sa v rôznom rozsahu podarilo zachrániť – pivovar Belle-Vue, vojenské garáže l´Arsenal a Godinovu továreň na kachle a pece.

Tour & Taxis

Tour & Taxis predstavuje mohutný komplex, ktorý bol postavený v rokoch 1902 - 1907 ako najväčšie multimodálne colné prekladisko tovaru medzi cestnou, vodnou a železničnou dopravou v Európe. V časoch najväčšej slávy zamestnávalo vyše 3 000 pracovníkov, avšak s nárastom významu cestnej dopravy a odbúravaním administratívnych a colných kontrol európskou integráciou toto miesto strácalo význam až do jeho uzavretia v roku 1987. Noví vlastníci plánovali niektoré časti ako napr. honosnú prístavnú stanicu (Gare Maritime) zbúrať, resp. zachovať len fragmenty honosných budov s cieľom vybudovania koncertnej sály, čomu sa však aj na základe úsilia združenia na ochranu priemyselného dedičstva podarilo zabrániť. Dlho však nebolo isté, aký bude ďalší osud tohto jedinečného miesta. Postupne od roku 2001 komplex skúpili súkromní investori, ktorí dokázali zachovať vzácne priemyselné hodnoty. Dnes slúži celý rozsiahly objekt ako kultúrno-spoločenské centrum a nachádzajú sa tu aj kancelárske priestory.

Pivovar Wielemans-Ceuppens

Ešte dramatickejší osud mal pivovar Wielemans-Ceuppens. Pôvodné budovy boli postavené v roku 1881, neskôr v roku 1930 pribudla na tú dobu jedna z najmodernejších budov v Európe – tzv. Blomme. Po rokoch prosperity však výrobky museli čeliť tvrdej konkurencii zo zahraničia a z Belgicka, čo postupne spôsobilo úpadok tohto pivovaru. Nepomohlo ani prevzatie známou značkou piva Artois, ktorá postupne presunula prevádzky do Leuvenu a v roku 1988 došlo k uzavretiu pivovaru. Majitelia zamýšľali zbúrať budovy a odviezť pivné nádrže, štyri z ôsmich tak boli aj odvezené. Paradoxne, majiteľ odmietol akúkoľvek zodpovednosť za tieto kroky a odvolal sa na dohodnutý preberací harmonogram so zberňami železa. Proti odstraňovaniu priemyselného dedičstva sa však postavili občianske združenia, a bola zorganizovaná tlačová konferencia. Mestská časť (tzv. komúna) Forest následne vstúpila do rokovaní s majiteľom. Zároveň bolo miesto v roku 1988 navrhnuté na pamiatkovú ochranu príslušnou komisiou. Areál bol prevzatý dvoma súkromnými spoločnosťami, ktoré tu vykonali renovačné a búracie práce, takto bol v roku 1990 zbúraný komín a uhoľná tepláreň. V roku 2001 vyvlastnený bruselským regiónom. Tým došlo k úspešnému zavŕšeniu procesu a v súčasnosti sa v budovách bývalého pivovaru nachádza múzeum a kultúrne centrum.

Pozri: LES CAHIERS DE LA FONDERIE, Revue d'histoire sociale et industrielle de la région bruxelloise

L´Arsenal 

Historický komplex Ancien arsenal du Charroi, alebo skrátene L´Arsenal bol postavený vo viacerých fázach so začiatkom v roku 1901. Dlhodobo slúžil armáde na garážovanie a údržbu vojenských vozidiel, ktorá ho využívala až do roku 1976. V roku 1989 ho kúpila verejná organizácia – Spoločnosť pre rozvoj regiónu hlavného mesta Brusel (SDRB), ktorej úlohou je podporovať vznik nových a rozvoj existujúcich podnikov, vytváraním a správou priestorov zameraných na podnikateľskú činnosť. O rok neskôr sa začala rekonštrukcia, ktorá dokázala zachovať pamiatky uvedeného komplexu. Všetky objekty majú výrazné tehlové fasády, pričom inšpiráciu v nich našli aj novopostavené okolité obytné aj administratívne budovy. Súčasťou komplexu je aj starý tehlový komín, kedysi súčasť teplárne. Najvýznamnejším prevádzkovateľom v rámci komplexu L´Arsenal je cateringová spoločnosť Choux de Bruxelles (bruselská kapusta), ktorá dokáže pripraviť v bývalých garážach honosné spoločenské akcie, nachádza sa tu však aj sídlo výrobcu kabeliek Delvaux.

Pivovar Louis & Emile De Coster 

Pivovar Louis & Emile De Coster vznikol pôvodne v roku 1865 v Molenbeeku a v roku 1916 sa s cieľom racionalizácie nákladov presťahoval na nábrežie kanála Brusel –Charleroi. Pivovar bol odkúpený spoločnosťou Belle-Vue v roku 1969, neskôr spoločnosťou Interbrew a činnosť tu bola ukončená v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. V roku 2008 boli budovy odkúpené mestskou časťou (komúnou) Molenbeek-Saint Jean. Tá pripravila s podporou fondov EÚ, federálnej vlády a bruselského regiónu projekt obnovy, ktorý počítal s transformáciou objektov na hotel a ďalšie spoločenské akcie. Projekt bol úspešne uskutočnený a priestory fungujú v tomto režime od roku 2016.

Ani v Bruseli sa však nepodarilo zachrániť všetky cenné priemyselné historické objekty. Najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia došlo k búraniu množstva bývalých pivovarov, ako napr. imperiálneho pivovaru v Anderlechte alebo veľkej časti pivovaru Vandenheuvel.

Godinova továreň na výrobu kachlí a pecí

Špecifickým je osud továrne na výrobu kachlí a pecí v severnej časti bruselského kanála. Tento industriálny komplex bol založený v roku 1853 z logistických dôvodov rovnako blízko kanála. Založil ho Jean-Baptiste Godin, ktorý tu dal v roku 1887 postaviť aj ubytovňu pre robotníkov tzv. familistère, ktorá stojí dodnes. Godin bol známy aj veľkou sociálnou starostlivosťou o svojich robotníkov, a rok pred svojou smrťou na nich previedol vlastnícke práva k priemyselnému komplexu. V kontexte alternatívnych zdrojov tepla, rastúcej konkurencie a zlého manažmentu bola továreň nútená zavrieť v roku 1968. Následne tu bol sklad pneumatík a z bývalej ubytovne sa stalo podnikateľské centrum. V roku 2008 získala priestory podnikateľská skupina, a oznámila zámer postaviť nákupné centrum Just Under The Sky, neskôr Docks. Keďže bývalá ubytovňa bola vyhlásená za pamiatku ešte v roku 1988, developer sa zaviazal ju ako aj továreň na bavlnu ktorú tu stála ešte pred Godinovou továrňou integrovať do obchodného komplexu. Zvyšok priemyselných priestorov mal však byť zbúraný. V roku 2011 predstavil študent architektúry Sander Van Duppen alternatívny projekt, ktorého cieľom bolo zachovanie pôvodných objektov, ktoré by mali výrobné, vzdelávacie, stravovacie a výstavné funkcie. Tento projekt bol podporený aj organizáciami zameranými na ochranu priemyselného dedičstva, ktoré poukazovali na nehmotný odkaz spojený so sociálnou ekonomikou. V marci 2011 však bruselská vláda odmietla začať proces vyhlásenia bývalého priemyselného komplexu za pamiatku a neskôr boli vydané príslušné urbanistické a environmentálne povolenia. V lete 2013 tak došlo k zbúraniu väčšiny Godinových tovární a v októbri 2016 tu bolo otvorené nové nákupné centrum Docks, ktoré je vzhľadom na svoju polohu pri významnom moste Van Praet aj hojne navštevované. Napriek tomu, že väčšina Godinovej továrne bola zbúraná, developer pomerne citlivo zakomponoval dva relikty do obchodného centra.

Je zjavné, že obe mestá, Brusel a Bratislava,  mali odlišný historický vývoj, postavenie v rámci svojho štátu, vývoj financovania aj kompetencií, preto mechanické porovnanie starostlivosti o industriálne pamiatky nie je úplne namieste. Pokiaľ by som mal odvodiť základné poučenia zo záchrany bruselských priemyselných pamiatok poukázal by som aspoň na vybrané okruhy z Bruselu, ktoré by mohli byť inšpiráciou pre Bratislavu. Domnievam sa, že občiansky sektor je v tejto oblasti veľmi angažovaný aj na Slovensku, a v žiadnom prípade mu nemožno vytknúť pasivitu. V tomto smere má Brusel výhodu azda len v dlhšej tradícii, ktorá sa prejavovala ešte v časoch, keď v Bratislave panoval socializmus. Čo sa týka pamiatkovej ochrany, tá je podľa mňa v Bratislave vo vzťahu k priemyselným pamiatkam na vysokej úrovni. V tejto súvislosti vo vzťahu k priemyselným pamiatkam oceňujem najmä proaktívne vyhlásenie objektov v zimnom prístave za pamiatky. Na druhej strane je však potrebné pripustiť, že niektoré nedávne rozhodnutia, ako napr. vo vzťahu k starej sladovni vyvolali oprávnené pochybnosti.

Osobne si myslím, že najdôležitejší rozdiel je v prístupe developerov. V Bruseli aj v prípade najambicióznejšieho prístupu k rozsahu búrania nakoniec došlo k zachovaniu niektorých hodnotných budov, ako napr. v prípade obchodného centra Docks. V Bratislave však z niektorých komplexov ako napr. Gumon, Kablo, Danubius Elektrik, tabaková továreň alebo Pekáreň a Mlyn Jedľa nezostalo vôbec nič, ani jedna cenná budova citlivo zapracovaná do nového projektu, len spomienky a fotografie. Môžeme sa teda baviť o právnom rámci, procesoch pamiatkovej ochrany, pokiaľ sa nezmení myslenie podnikateľských skupín, aktivisti, pamiatkari a dokonca ani štát veľa nezmôžu. Našťastie nežijeme v rokoch 2007 – 2008, ale v roku 2023, kedy sú developeri predsa len náchylnejší načúvať podnetom zameraným na ochranu priemyselného dedičstva. Svedčí o tom aj zámer zakomponovať viaceré priemyselné budovy do nových projektov, ktoré ešte prichádzajú do úvahy so zvyškami pri

V Bratislave je ešte stále niekoľko priemyselných budov, ktoré svedčia o bohatej priemyselnej minulosti uhorského Manchestru, avšak nepožívajú žiadnu ochranu proti prípadnej asanácii. Ide napr. o tzv. Design Factory ako súčasť bývalej rafinérie Apollo, viaceré budovy v rámci areálu bývalej dynamitky. Verím, že tento článok bude slúžiť aspoň ako čiastočná inšpirácia preto, aby podobne ako v belgickom Manchestri došlo k zachovaniu týchto budov a ich transformácii na potreby dnešnej doby. Po zbúraní veľkej časti priemyselného dedičstva Bratislavy kedysi nazývanej uhorský Manchester je zachovanie resp. transformácia zostávajúcich reliktov industriálneho dedičstva dlhom voči budúcim generáciám.

Autor: Tomáš Buchta

Foto: všetky fotografie sú z archívu autora

Použité zdroje:

• https://www.aktuality.sk/clanok/740515/bratislavu-vtedy-volali-uhorsky-manchester-zeny-snivali-o-praci-v-danubiuse/<br>
• https://www.rtbf.be/vivre-ici
  
• https://historicky-sk.cms.webnode.sk/l/uhorsky-vs-belgicky-manchester/#<br>
  
• https://www.yimba.sk/pradiaren-1900/pradiaren-1900-je-skolaudovana<br>
  
• https://www.yimba.sk/sky-park-offices/jurkovicova-teplaren-je-oficialne-dokoncena-a-otvorena
  
• https://www.yimba.sk/stein2-offices/spilka-v-steine2-dostala-povolenie-k-uzivaniu-coskoro-sa-tu-otvori-velka-pivaren<br>
• https://www.yimba.sk/design-center-jarovce-nova-sypka/dve-sypky-postupuju-vo-vystavbe<br>
• https://www.yimba.sk/mlynica/mlynica-je-dokoncena-a-je-uzasna
  
• https://www.yimba.sk/rekonstrukcie-historickych-pamiatok/staromestske-rekonstrukcie-november-a-december-2019-mimo-historickeho-jadra<br>
• https://www.yimba.sk/lofty-kominarska/projekt-lofty-kominarska-opat-startuje<br>
• https://blog.sme.sk/butora/spolocnost/feiglerova-kotolna-zachrana-pamiatky-v-priamom-prenose
  
• https://www.beercity.brussels/home/2020/caulier-28-brussels<br>
•  https://www.abd-bvd.be/wp-content/uploads/2016-2-Boon-Infodoc.pdf
  
• https://patrimoineindustriel.be/fr/accueil/
  
• https://bruxellesfabriques.be/qui-sommes-nous-wie-zijn-wij-2/<br>
• https://tour-taxis.com/fr/developpement-du-site/<br>
• https://tour-taxis.com/fr/meet-and-organise/tous-nos-lieux/gare-maritime/<br>
• https://www.lebrass.be/wp-content/uploads/2014/09/Me%CC%81moire-active.pdf<br>
• Blomme | CIT Blaton 
  
• Ancien arsenal du Charroi – Inventaire du patrimoine architectural (heritage.brussels) 
  
• https://www.chouxdebruxelles.be/fr/salles-devenement/arsenal/<br>
• https://biereetbrasseriesbruxelles.wordpress.com/2007/10/17/la-brasserie-imperial-a-anderlecht/<br>
• https://biereetbrasseriesbruxelles.wordpress.com/2009/09/11/brasserie-vandenheuvel-de-molenbeek-lhistoire/<br>
• https://www.ezelstad.be/2014/10/31/des-nouvelles-de-docks-bruxsel/
  
• https://www.ieb.be/Allier-l-utopie-de-Godin-et-la<br>
• https://novomestan.sk/dimitrovka-ukryva-mnozstvo-zaujimavych-architektonickych-diel-ale-nie-len-to/<br>

© Tomáš Buchta