Príbeh jednej krajčírskej živnosti
Toto je výpoveď starých inzerátov a novinových oznamov o jednom, kedysi vyhľadávanom krajčírskom salóne v Bratislave a jeho majiteľovi Jaroslavovi Kalvodovi...
Prvý inzerát som našla v časopise Divadlo zo dňa 27. 8.1927. V tom čase mal mladý, začínajúci podnikateľ z Čiech Jaroslav Kalvoda svoj "veľkozávod" na Grösslingovej ulici.
Inzercii v časopise Divadlo zostal verný až do jari nasledujúceho roku. Ale práve v tú jar, 17. apríla nastala v jeho živote veľká zmena. Oženil sa s "dcéruškou" delegáta zemskej rady z českých Hněvkovíc.
Aj v roku 1929 si náš hrdina našiel svoje meno v jednej rubrike Slovenského denníka. Tentoraz však vonkoncom nie v spojitosti so šťastnou udalosťou. Naopak, okradli ho. O kožušiny v hodnote 750 Kčs (Korún československých) ho obrali vdova Haklová a jej milenec Smolinský. V záložni za ne dostali 150 Kčs.
Ďalšia veľká zmena prišla v roku 1930. Jaroslav Kalvoda urobil to, čo v prvej polovici 20. storočia robili všetci, ktorí chceli hrať rolu vo svete módy. Spojil svoj závod s modernou architektúrou, konkrétne s čerstvo dostavaným Živnostenským domom na Obilnom námestí v Bratislave (dnes budova známa ako sídlo divadla Nová scéna na Kollárovom námestí).
Nová adresa však krajčírskemu veľkozávodu šťastie nepriniesla. Opäť sa stal obeťou zlodejov. Najskôr hneď po presťahovaní, v roku 1930, a potom v roku 1934. A to už škoda dosiahla až 14 500 Kčs. Muselo ísť naozaj o veľkú krádež, pretože správa sa objavila 1. 3. 1934 hneď v niekoľkých denníkoch (napr. Slovák, Slovenský denník). Zlodej si zrejme potrpel na elegantné oblečenie, lebo odniesol 38 kusov oblekových látok (po 3 m) a 5 kusov látok covercoatových (po 2,80 m). Ak chcete vedieť, čo je to covercoatová látka, tak je to ťažká vlnená alebo vlneno - zmesová tkanina na kabáty. Zaujímavá voľba, ak uvážime, že išlo o začiatok jari. A v ozname je zaujímavý ešte jeden detail: Obilné námestie bolo premenované na Kollárovo.
Strata majetku iste nikoho nepoteší, ale mladú rodinu Kalvodovcov čakala oveľa, oveľa ťažšia strata. Denník Slovák zo 14. 11. 1939 priniesol ich smutné poďakovanie všetkým, ktorí sa prišli rozlúčiť na poslednej ceste s ešte len 7-ročným synčekom Jaroslava a Márie Zdenečkom.
Vraj nešťastie nechodí samo. Nielen obrovská osobná tragédia, ale ešte aj hrozná vojna! V roku 1943 nájdeme Jaroslava Kalvodu v zozname prispievateľov do zbierky na pomoc chudobným deťom a v júli 1944 medzi štedrými darcami na pomoc obyvateľom Bratislavy, ktorých postihlo bombardovanie 16. júna 1944. Správu so zoznamom darcov prinášajú noviny Gardista z 12. 8. 1944. Potom, až do konca vojny, sa už neobjavila v tlači žiadna zmienka s jeho menom.
Keď je konečne po vojne, treba sa pokúsiť začať nanovo. Jaroslav Kalvoda to vie. Hneď 1. 1. 1946 prináša Národná obroda jeho nový inzerát. Už to nie je "veľkozávod", ale prvotriedny krajčírsky "salón" a "obchod s módnym tovarom". Už to nie je Kollárovo námestie, ale nová adresa na Vysokej ulici. Inzercia pokračuje celý rok, aj nasledujúci rok, aj v januári roku 1948 (tentoraz v denníku Práca).
Prišiel február 1948...
Posledný inzerát, ktorý som našla, vyšiel na Vianoce v roku 1949 v novinách Týždeň. Popri prianí šťastných vianočných sviatkov, Jaroslav Kalvoda oznamuje, že jeho závod prechádza do "vyššej podnikateľskej formy"???
Tým sa svedectvo dobových periodík uzaviera. Telefonný soznam pre kraj 14. Bratislava na obdobie rokov 1953-54 už "krajčírsky salón" neuvádza. Stojí tam len "Kalvoda Jaroslav, Vysoká 5, 346 01". Vlastne, nenájdete v ňom žiadny krajčírsky "salón", dokonca ani žiadneho krajčíra. Len družstvo VZORODEV či národný podnik Vkus s množstvom bezmenných dielní - čudných to pomníčkov celoživotného úsilia bratislavských živnostníkov, tvorcov prvej československej módy.
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava