Pod strechou Reduty

Pod strechou bratislavskej Reduty, na 3. poschodí, sa nachádza brífingová miestnosť pre 50 osôb. V roku 1944 sa pod tou istou strechou štyri osoby ukrývali. Boli to Židia, medzi nimi bratislavský rodák Max Stern (1921-2016) - slávny filatelista a nositeľ Radu Austrálie za zásluhy, ktorým ho vyznamenala kráľovná Alžbeta II. V tých časoch tam bolo kino a za záchranu svojho života vďačil Max Stern jeho premietačovi, Alfonzovi Drobnému. Odvážny premietač z Reduty, ktorého nakoniec zatklo gestapo, pretože niesol podozrivo plný kôš jedla (pre svojich židovských zverencov), sa síce zatiaľ nedočkal vlastného odkazu na slovenskom internete, ale meno Drobný ani tak prachom nezapadlo. Do siene slávy ho priniesol synovec Alfonza Drobného, tenista a hokejista Jaroslav Drobný - víťaz Wimbledonu aj majster sveta v hokeji z r. 1947.

Eklektickú budovu Reduty začali stavať na mieste barokovej obilnej sýpky v r. 1911 podľa projektu architektov Marcella Komora a Dezidera Jakaba. V r. 1914 sa už niektoré priestory novostavby aj používali: pôsobila tam napr. mestská hudobná škola. Kvôli prvej svetovej vojne však bola Reduta definitívne dostavaná až po r. 1919. Pôvodnou požiadavkou bolo priblížiť novú budovu výzorom zbúranej sýpke, preto ju postavili síce najmodernejšími metódami a s použitím vtedy najprogresívnejšej technológie železobetónu; ale jej interiéry, fasády a strecha boli inšpirované 18. storočím.

Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava