O balónoch a pilotoch

16.11.2020

Teplý vzduch je ľahší ako studený. Ak naplníte niečo nepriedušné a tenké ohriatym vzduchom, bude sa to vznášať dovtedy, kým sa ten vzduch neochladí na rovnakú teplotu ako vzduch okolo. Princíp je jednoduchý, ale viete, ako sa nafukuje a pilotuje skutočný teplovzdušný balón?

Najprv sa celý rozprestrie na zemi, ideálne na peknom trávniku, nech sa nezašpiní a nepoškodí látka obálky. (Obálka = balón bez koša.) Do otvoru sa namieri obrovský ventilátor. Tým sa vháňa do balóna vzduch. Balón sa pomaly nafukuje, ale stále leží na zemi. Dvíhať sa začne až vtedy, keď sa do otvoru namieria aj plamene horákov pripojených na fľaše s propán-butánom. Vtedy už treba dávať pozor, aby balón neuletel bez posádky. Fľaše s plynom zostanú v koši a prikuruje sa aj počas letu. No a keď chcete pristáť, jednoducho prestanete prikurovať a zároveň vypúšťate vzduch z balóna otvorením záklopky na vrchu obálky. Prikúrenie rovná sa stúpanie, ochladzovanie znamená klesanie. Ak chcete riadiť aj smer letu, stúpate a klesáte, kým v nejakej výške nenájdete vhodný prúd vetra, ktorý vás odfúkne presne tam, kam potrebujete.

Ako zdvihnúť slúžke sukňu

Mnohé články o histórii balónového lietania začínajú tým, že dnes sa už presne nevie, či to bola slúžkina sukňa alebo papierové vrecko, ktoré sa zdvihlo do vzduchu v blízkosti kozuba v dome Josepha Montgolfiera vo francúzskom mestečku Annonay. Slúžkina sukňa znie určite lepšie. Až na to, že žiadne pramene nepotvrdzujú, či u Montgolfierovcov nejakú slúžku mali. Naopak, továreň na papier Montgolfierovci vlastnili celkom určite.

Francúzski bratia Joseph a mladší Etienn boli snílkovia a túžili lietať. Vynález balóna nebola len náhoda, ale výsledok hľadania. Pohrávali sa s myšlienkou na obrovskú obálku (vo význame obal, nie listová obálka), do ktorej by zachytili oblaky a na ktorú by zavesili kôš. Že namiesto Pánbožkových periniek treba použiť ohriaty vzduch, na to prišiel ako prvý Joseph. Podarilo sa mu nafúknuť vlastnú košeľu tak, že ju držal za krk nad komínom. Pochopil, že horúci vzduch je ľahší ako studený a že pomocou tohto princípu môže zdvihnúť zo zeme nielen slúžkinu sukňu, ale aj celú slúžku.

Kráľovská pocta pre kačku, kohúta a ovcu

V novembri 1782 Montgolfierovci ušili a vypustili do vzduchu balón s objemom jedného kubického metra. Vzlietol do výšky 30 metrov. Vo svojej záhrade potom tajne urobili ešte niekoľko pokusov, stále s väčšími a väčšími balónmi. Strach z toho, že si to niekto všimne a ukradne im nápad, ich nakoniec priviedol k rozhodnutiu predviesť let balóna verejne.

4. júna 1783 priviazali 900 m3 veľký balón o zem a o dva sťažne a zavesili naň kôš plný vlny a slamy. Keď sa vytvorilo dostatočné teplo umožňujúce vzlet balóna, prerezali laná a balón začal stúpať na oblohu až do výšky 30 000 stôp (9 144 m). Keď sa o 10 minút vzduch v balóne ochladil, pristál na poli a začal horieť od zvyškov ohňa v koši. Mohli ho uhasiť farmári, ktorí pracovali na poli, ale to by ich nesmel podivný objekt prichádzajúci z nebies vydesiť natoľko, že "skameneli" od hrôzy.

Logicky nasledoval let s prvou živou posádkou. Kačička, kohút a ovečka vzlietli k oblohe 19. septembra vo Versailles. Prišiel sa na to pozrieť aj francúzsky kráľ Ľudovít XVI. Zvieratká bez ujmy zvládli let aj prítomnosť panovníka. Rovnakej pocty, teda kráľovej prítomnosti sa nedočkali prví ľudskí pasažieri, ktorí nastúpili do balóna 21. novembra 1783. Ľudovít XVI. považoval tento experiment za natoľko nebezpečný, že sa na to nechcel ani len pozerať. Balón s pasažiermi však šťastne preletel ponad Paríž.

Balón plnený teplým vzduchom potom veľmi rýchlo nahradili balóny plnené vodíkom, svietiplynom, časom aj bezpečnejším (a drahým) héliom. K renesancii teplovzdušných balónov došlo vlastne až v druhej polovici 20. storočia, keď sa stal koníčkom pre nadšencov a tiež atraktívnym reklamným nosičom.

Francúzske dobrodružstvo v zázrivskom lese

Čo sa týka našich končín, vieme, že bratia Češi vypustili do vzduchu svoju prvú "montgolfiéru" bez posádky už v roku 1784 a s posádkou v roku 1790. Nevieme, alebo aspoň autorka tohto článku nevie, kedy sa vzniesol do vzduchu prvý teplovzdušný balón nad dnešným Slovenskom. No na stránkach obce Zázrivá môžete nájsť fascinujúci príbeh o tom, ako v tejto rázovitej, malebnej dedinke dolnej Oravy v roku 1909 nechtiac pristáli francúzski vzduchoplavci. Článok uvádzam takmer doslova, iba som ho skrátila:

3. októbra 1909 o 15hod. sa v švajčiarskom Schlierene pri Zürichu začali štvrté preteky Gordona Benneta. O deň neskôr, 4. októbra 1909, okolo 13.30 hod. nešťastne núdzovo pristála vzducholoď (pozn. autorky: nesprávne označenie, išlo o balón) Ile de France francúzskych vzduchoplavcov Alfréda Leblanca a J. Delebequea v oblasti vrchu Kozinec. Dôvodom bol pravdepodobne silný prízemný vietor. Po nedobrovoľnom pristátí boli vzduchoplavci vyvrhnutí z koša a vysypalo sa im aj všetko náradie. Balón, v dôsledku toho ľahší o 130 kíl, sa znovu vzniesol a zmizol v oblakoch. Bezmocní piloti zostali v lese sami, len vo vychádzkovej obuvi, odkázaní na pomoc miestnych.

V pretekoch napokon skončili na druhom mieste po preletení viac ako 800 km. Zvíťazili Edgar W. Mix a Andre Rousesel z USA. Víťazi doleteli až do Poľska, neďaleko Varšavy.

Pod článkom (dolu som uviedla odkaz naň) môžete nájsť aj obrázok dobovej francúzskej tlače, ktorá potvrdzuje, že si to Zázrivčania nevymysleli. Spomína sa v nej "Zarziva", "Kubin" aj "Hongrie". V Zázrivej majú od minulého roku aj Pamätník francúzskych vzduchoplavcov, pripomínajúci dramatickú udalosť spred 110 rokov.

Balónové DIY (Do-It-Yourself)

Za socializmu, keď bol každý druhý tovar nedostatkový a na vodoinštalatéra ste mohli čakať štvrť roka, kvitla domáca tvorivosť jedna radosť. Ale pozrieť si párkrát v kine desaťsekundový záber na balón a podľa toho ho vyrobiť a pilotovať! ...To bolo aj na tú dobu priveľa. A predsa sa to stalo.

Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia mal istý úspešný československý reprezentant, člen cyklistického oddielu Inter Bratislava už za sebou aj Kristove roky a stále žiadnu nádej na získanie bytu pre seba a svoju rodinu. V juniorských cyklistických kategóriách získal tituly majstra Slovenska i Československa, medzi seniormi to dotiahol na štvrté miesto, ale v poradovníku na podnikový byt v Slovnafte nedosiahol vyššie ako na siedmu priečku. Zo siedmeho miesta nemal na byt žiadnu šancu. A tak sa Róbert Hutyra, inšpirovaný východnými Nemcami, ktorí preleteli balónom do Západného Nemecka, rozhodol emigrovať.

Jeho príbeh bol veľakrát spracovaný v rôznych článkoch a filmoch. Reportér Jozef Kollár o ňom dokonca napísal knihu "55 minút medzi životom a smrťou". Používam zámená "jeho", "o ňom", no netýkalo sa to len jeho. Veď aká to musela byť láska, dôvera i odvaha zo strany jeho manželky, keď súhlasila s tým, že nielen svoj, ale aj život ich dvoch detí zverí do rúk pilota, ktorý nikdy predtým skutočný teplovzdušný balón ani nevidel, nie ešte aby ho riadil.

Jana Hutyrová vytiahla kufríkový šijací stroj a po nociach zošívala pás ku pásu balón zo 400 metrov látky. Popravde, neviem, koľko metrov naozaj použili, ale Róbert Hutyra vo filme Českej televízie "Největší vítězství" uvádza, že dvakrát navštívil podnikovú predajňu výrobcu a zakaždým kúpil po 200 m. Už samotný nákup takého množstva materiálu bol v bývalom Československu nebezpečným dobrodružstvom. Nákupu predchádzalo testovanie vzoriek doma pri kachliach na pevnosť a priepustnosť vzduchu. Zvíťazila látka na nepremokavé plášte z umelého vlákna.

Horák podľa Julesa Vernea a sokolí let do Falkensteinu

"Zájdite si na Slovensko a nájdete tam najkrajšie modely pre portréty Madony," vyznal sa vraj zakladateľ žánru science-fiction, spisovateľ Jules Verne z obdivu k miestnym dievčinám po svojej návšteve v Bratislave v roku 1892. Ruina devínskeho hradu mu údajne poslúžila za inšpiráciu pre dielo "Tajomný hrad v Karpatoch". Kto by si bol pomyslel, že o 90 rokov neskôr poslúži film natočený podľa jeho románu nejakému Bratislavčanovi za inšpiráciu pre konštrukciu balónového horáka. Ten si všimol, že vo filme plyn, skôr ako vytryskne z horáku, predohrieva špirála. Tým sa vyriešil aj posledný problém - slabý výkon horáka, a balón Hutyrovcov bol pripravený na použitie.

Štartovať sa malo z Bratislavy, avšak už minulo aj celé leto a východný vietor, ktorý by odfúkol balón vytúženým západným smerom, neprichádzal. Bol čas na plán B. Plánom B sa stali Božice pri Mikulove na Morave, kde hranice republiky s Rakúskom robili malú zatáčku tak, že severozápadný vietor mohol balón odfúknuť najkratšou cestou do Rakúska.

7. septembra 1983 Róbert Hutyra, zamestnanec bratislavskej rafinérie Slovnaft a cyklista ŠK Inter, napustil svoj balón teplým vzduchom, do koša posadil manželku a dve deti, povesil naň svoj závodný bicykel a potme odletel za železnú oponu.

Balón letel vo výške 2 000 m, na chvíľu ožiarený svetlometmi pohraničnej stráže vystúpil až nad oblaky, aby o necelú hodinu pristál vo vinohradoch pri rakúskej obci Falkenstein. Falkenstein znamená po slovensky sokolí kameň. Dá sa to vnímať aj symbolicky: o sokoloch sťahovavých je známe, že mladé páry sa v septembri sťahujú na juhozápad.

Slovenská balónová renesancia

Minulý rok napísala Michaela Luxová na portáli Kosicednes.sk článok o Jánovi Marušinovi. Predpokladám, že aj predtým, než sa v deväťdesiatych rokoch na slovenskej balónovej scéne objavil tento košický podnikateľ, pilot a letecký inštruktor, mal národný aeroklub vo svojich radoch aj zopár iných nadšencov balónového lietania. Ale je pravdou, že asi nikto tento šport nezviditeľnil a jeho komerčný potenciál nevyužil do tej miery ako on. V roku 1994 založil najstaršiu a najväčšiu slovenskú balónovú fiestu s medzinárodnou účasťou - Košickú balónovú fiestu.

V spomínanom článku si môžete prečítať doterajší životný príbeh Jána Marušina. Sú tam zaujímavé historky. Napríklad tá, ako si kúpil svoj prvý balón, s ktorým potom "vozil" turistov na Donovaloch. Citujem z článku doslova:

"Dozvedel som sa, že na Slovensku sú dva balóny. Jeden z nich vlastnilo Jednotné roľnícke družstvo v Bracovciach. Spočiatku na ňom chceli lietať a obzerať si svoju úrodu. Na to však potrebovali pilota, ktorého nemali. Nehovoriac o tom, že keď zafúka vietor, balón letí len v jeho smere, ak sa vôbec dá lietať, nie je to teda až taká praktická pomôcka pre pestovateľov pšenice," smeje sa Ján.

Družstvo mu predalo balón za 60-tisíc korún. "V podstate boli aj radi, že sa ho zbavili. A keďže som chcel na ňom lietať, šiel som sa školiť za pilota."

Po niekoľkých rokoch balón predal ruskému podnikateľovi na Kamčatku. Podnikateľský duch a argumentačný talent pomohol Jánovi Marušinovi presvedčiť veľa významných slovenských spoločností, aby si dali vyrobiť reklamný balón a zverili ho do opatery balónovému klubu. Slovenskí piloti tak mali na čom lietať a balónový šport, ale aj balónová reklama sa mohli úspešne rozvíjať.

Ak by ste si aj vy chceli dať ušiť balón

5. júna 1983 na letisku v Brne - Medlánkách vyštartoval balón OK 3010, ktorý bol ako prvý oficiálne vyrobený v Československu výlučne z domácich materiálov.

Ak by ste si aj vy chceli dať ušiť balón, najbližšie to máte tiež do Brna, do firmy BALÓNY KUBÍČEK spol. s r. o. Môžete si ho kúpiť aj sprostredkovane, niektoré slovenské balónové kluby fungujú aj ako predajcovia tejto firmy. Samotný balón, hoci sa vám bude zdať drahý, však nebude vašou poslednou investíciou. Treba k nemu ešte prívesný vozík za auto, samotné auto (ak ste ho doteraz nemali), no a pilotný preukaz. Nezaškodia ani pevné nervy a odolnosť voči stresu, pretože koľkokrát budete chcieť predať výhliadkový alebo reklamný let, aby sa vám investícia vrátila, toľkokrát sa pokazí počasie a let budete musieť zrušiť. No áno, občas to predsa len vyjde a vtedy, vysoko nad zemou si poviete, že to všetko stálo za to.

Myslím, že vám ešte dlhujem vysvetlenie, aký je rozdiel medzi športovým, výhliadkovým a reklamným letom. Občas môžete zažiť všetky tri v jednom, hoci športové lety s výhliadkovými piloti spájajú neradi. Reklamný let je let s balónom, ktorý má firemný dizajn. Inými slovami, obálka balóna je ušitá vo farbách a s logom nejakej firmy, alebo je aspoň na bežnom balóne pripevnený reklamný transparent. Čo je výhliadkový (pasažiersky) let vysvetľovať netreba. No a športový let je let za účelom športového výkonu (najdlhší let, pristátie na cieľ, hon na balón - líšku a pod.) na nejakom športovom šampionáte. Na Slovensku to bývajú Majstrovstvá Slovenska alebo rôzne fiesty.

Balóny v Bratislave

Ja som prvé balóny v Bratislave videla ešte za hlbokého socializmu. Bolo to na jeseň v roku 1971 pri príležitosti Dňa československej armády. Balóny boli najskôr ukotvené pri Štrkoveckom jazere, občas vystúpili pre radosť malých detí do výšky cca 10 - 15 m (tzv. kotvený let), potom vzlietli nad mesto. Jeden z nich mal na sebe pripevnené veľké logo obchodného domu PRIOR. Bratislavčanom bola tá reklama jedno, veď žiadny iný "plnosortimentný" obchodný dom v meste aj tak nebol.

Pohľad na balóny nad Bratislavou je raritný. Existencia medzinárodného letiska a hranice s dvomi inými štátmi si vyžadujú na voľné, nekotvené lety povolenia, ktorých pravdepodobnosť získania je veľmi malá. Zvláštne je, že napriek tomu ich viaceré zážitkové agentúry majú vo svojej ponuke. Ale povedzte sami, koľkokrát ste už videli v Bratislave letieť teplovzdušný balón?

Ak sa rozhodnete kúpiť si let balónom prvý raz v živote, nech už je to kdekoľvek, okrem zážitku zo samotného letu, vás čaká aj krst prvoletca. Tradičný ceremoniál spočíva v tom, že vás, kľačiacich na zemi na mieste pristátia balóna, pokrstia tromi živlami: zem, voda, oheň. Dajú vám balónové meno, napríklad Sebastián z Kráľovej pri Senci, ak sa voláte Sebastián a pristáli ste v katastri obce Kráľová pri Senci. Posypú vás hrsťou miestnej hliny (zem), horiacou zápalkou vám oškvaria prameň vlasov (oheň) a potom ho zahasia trochou sektu (voda).

Gratulujem, teraz ste už skúsený vzduchoplavec!

© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava