Na návšteve v Carltone

21.02.2016

Ako si predstavujete riaditeľa hotela Radisson Blu Carlton? Nemusíte si predstavovať. Jeho fotografiu nájdete na hotelových web stránkach. Možno je šťastie, že sa nestal učiteľom, ktorým sa ako absolvent Pedagogickej fakulty UKF v Nitre mohol stať. Jeho talent pôsobiť už po niekoľkých minútach ako váš najlepší kamarát, sa oveľa lepšie uplatní v hotelierskom fachu. A prečo začínam článok o "najbratislavskejšom" hoteli práve zmienkou o tomto sympatickom "prišelcovi"? Pretože, bez ohľadu na históriu Carltonu, na to, čo všetko má za sebou a akému majiteľovi práve patrí, hotel vždy bude len a práve taký dobrý ako človek, ktorý ho vedie. Na nás je, aby sme mu dali šancu.

Od hostinca k najväčšiemu hotelu v strednej Európe

Od 13. storočia, keď na časti parcely dnešného Carltonu stál hostinec U labute, videli obyvatelia Prešporka veľa premien tohto miesta. Ale pozemok už navždy zostal slúžiť pohostinstvu, dobrému jedlu a pitiu. Za čias Márie Terézie tu postavili zájazdový hostinec s názvom K trom zeleným stromom a keď ten o 100 rokov doslúžil, v roku 1846 otvoril svoje dvere nový hostinec s trochu zmeneným názvom - U zeleného stromu. Ten preslávil najmä známy obchodník s vínom - Jakub Palugyay. O niekoľko rokov mu v tesnom susedstve začal konkurovať hotel National, neskorší Savoy, až kým v roku 1913 celú hotelovú lokalitu, do ktorej sa začlenil aj hotel U uhorského kráľa, stojaci na dnešnej Mostovej, nekúpil Henrich Prüger, bývalý manažér hotela Savoy v Londýne. Pod vedením Henricha Prügera a jeho brata Júliusa postupnými prestavbami vznikol, na tie časy veľmi moderný, hotelový komplex Savoy-Carlton. Najrozsiahlejšia prestavba sa uskutočnila v rokoch 1925 až 1929, keď architekt Milan Michal Harminc zjednotil objekty hotela nadstavbou ďalších poschodí, jednotiacou fasádou a spoločnou strechou. Kapacitou najväčší hotel v strednej Európe otvoril svoje vynovené brány rovno v ústrety veľkej svetovej hospodárskej kríze.

Henry Prüger venoval Carltonu svoj život. Doslova!

Zakladateľom rodinnej pohostinskej tradície bol Henrich Prüger st. (1834-1898), pokračovateľmi a majiteľmi hotela Savoy-Carlton sa stali jeho synovia Henrich ml. (1867-1929) a Július (1871-1930).

Na Evidenčnom liste pamätihodnosti mesta č. KaV-3-5, vyhotovenom PhDr. Janou Hamšíkovou z Mestského ústavu ochrany pamiatok, sa z textu Ing. Matúša Šrámeka o staršom z bratov dozvedáme, že bol takmer tridsať rokov svetobežníkom. Precestoval všetky kontinenty okrem Austrálie. S obľubou sa zdržiaval a pôsobil v tých najlepších hoteloch. V mnohých zastával významné pracovné zaradenie, až sa postupne vypracoval na uznávaného svetového experta v oblasti hotelierstva. O jeho nápady a návrhy bol všade veľký záujem. Počas svojho pobytu v Londýne bol poradcom pri navrhovaní hotelových a reštauračných častí zaoceánskych lodí Imperátor a Titanic. Keď v roku 1913 uviedol do prevádzky prešporský Carlton, hotel svojim vybavením predbehol čas. Mal vlastnú elektráreň, prípravu teplej vody, chladničky, mrazničky, garáže aj opravárenské dielne.

Mladší Július sa venoval viac podnikaniu v pohostinstve a viedol hotelovú reštauráciu Savoy.

Citovaný evidenčný list sa týka dnes už neexistujúceho domu Prügerovcov v Karlovej Vsi, ktorý si rodina postavila na dnešnej Molecovej ulici v rokoch 1924-25. Obývali ho až do roku 1945. Po roku 1962 začal dom zrejme prekážať na frekventovanej križovatke cesty do obytného súboru Dlhé diely, a tak ho zbúrali.

Ďalšia bratislavská nehnuteľnosť dávaná do súvisu s bratmi Henrichom a Júliusom, domček a záhrada po rodine Prüger-Wallnerovcoch na Havlíčkovej ulici pri Horskom parku, upútala záujem médií pred dvomi rokmi, keď sa tam našli staršie dokumenty po Prügerovcoch. To bola aj príležitosť znovu pripomenúť verejnosti osudy rodiny, vrátane toho, že starší z bratov násilne ukončil svoj život - obesil sa v roku 1929 priamo v priestoroch Carltonu.

H. Prüger

Umenie, humor a priateľstvo

Návštevné a účtovné knihy súčasného hotela a jeho predchodcov by mohli poslúžiť aj ako kronika mesta. Odzrkadlili sa v nich takmer všetky významnejšie udalosti tej či onej doby.

Tivadar Ortvay vo svojich Uliciach a námestiach Bratislavy spomína napríklad 17. marec 1848, keď Kossuth z balkóna U zeleného stromu vyhlásil "znovuzrodenie Uhorska" či 31. august 1872, keď v hoteli nocovalo samo jeho veličenstvo František Jozef I., ktoré tu skonzumovalo aj raňajky a prejavilo úplnú spokojnosť. Schádzal sa tu kolkársky spolok Conus, klubovňu a telocvičňu tu mal Prešporský šermiarsky spolok a na treťom poschodí boli miestnosti aj dodnes tak trochu tajomného spolku Schlaraffia - zábavného záujmového spolku mužov, ktorý vyznával tri hodnoty: umenie, humor a priateľstvo.

Vo dvore U zeleného stromu bola v roku 1839 zriadená konečná stanica prvej uhorskej železnice - konskej železnice (sprevádzkovaná v roku 1840) a v Šermiarskej sále sa uskutočnilo prvé kinematografické predstavenie v Prešporku. V roku 1905 vzniklo v hoteli najstaršie stále kino na Slovensku Elektrobioskop (niekedy sa uvádza ako Elektro Bioskop), ktoré navštívil aj Edison. Kino premieta dodnes; pod názvom Mladosť sídli na Hviezdoslavovom námestí 17, kam ho z hotela presťahovali v roku 1913.

K menej známym informáciám patrí, že 28. decembra 1867 sa U zeleného stromu uskutočnila ustanovujúca schôdza Rakúskeho Jockey Clubu alebo tá, že 1. decembra 1920 sa v Hubertovej sieni hotela Savoy-Carlton stretol prípravný výbor Klubu slovenských automobilistov, ktorý bol ešte v tom istom mesiaci aj oficiálne založený, síce na inom mieste, ale svoje kancelárie mal až do roku 1928 v dvoch miestnostiach tohto hotela. V prípravnom výbore bol aj "bublinkový" továrnik Hendrich Hubert a sám pán hotelier Henry Prüger sa stal neskôr členom výboru už založeného klubu.

Savoy-Carlton so svojimi dvoma kaviarňami a niekoľkými reštauráciami (od ľudovej na Mostovej ulici až po francúzsku jedáleň v časti Carltonu) bol po desaťročia strediskom spoločenského života mesta. Bol tu vyhľadávaný bar Cercle, zimná záhrada, takzvaná Hala (v nej sa organizovali povestné čaje o piatej a v januári 1945 tu mali svadobnú hostinu rodičia Andyho Hryca - Béla a Mária, obchodník s drevom a poľská pravoslávna utečenkyňa), Letná záhrada s fontánkou, stromami a kvetmi, nočný Lotos club a salóniky vhodné na oslavy svadieb, promócií, rodinných výročí...

Smutná tvár hotela

Ale nie všetko, čo si vypočuli uši stien hotela bolo len vtipné a priateľské. V práci historika Eduarda Nižňanského: Prvé deportácie Židov z územia Slovenska v novembri 1938 a úloha Jozefa Falátha a Adolfa Eichmanna (Židovská komunita na Slovensku. Obdobie autonómie Slovenska. Porovnanie s vtedajšími udalosťami v Rakúsku. Bratislava 2000, s.89-111) nájdeme aj citáciu z výpovede Juloslava Janeka (veliteľa 3. okrsku bratislavskej Hlinkovej gardy) na policajnom riaditeľstve z 9. 11. 1938, v ktorej uviedol, že dňa 4.novembra 1938 sa za jeho prítomnosti v Carltone, v izbe č. 431 uskutočnila schôdza Kuna Goldbacha (nacistický špión a redaktor denníku Völkischer Beobachter), Adolfa Eichmanna a Dr. Falatha (tajomník Alexandra Macha), kde prejednali "dľa nemeckého vzoru zásady pre vyhostenie Židov do obsadeného územia".

Po znárodnení, viditeľne od 60. rokov 20. storočia, začal hotel postupne strácať výsadné postavenie a chátrať. V 70. rokoch už hrozilo, že sa rozpadne. Napriek tomu, Štefan Ďurajka, v tom čase prevádzkar v Carltone, spomína v rozhovore - článku K. Sedlákovej pre magazín Pravdy - aj na toto obdobie s nostalgiou a určite nie je jediný:

"Koncom 70. rokov sme v hoteli mávali aj tridsať promócií v jeden deň, vo všetkých častiach hotela sa podávali slávnostné obedy."

Varilo sa za ceny, ktoré si Bratislavčania mohli dovoliť a navyše tu mohli stretnúť celebrity tej (a nielen tej) doby, od herca Juraja Kukuru až po zlatého slávika Karla Gotta, ktorých bolo možné v Carltone považovať za štamgastov. Napríklad o Karlovi Gottovi hovorí Štefan Ďurajka toto: "Raz bol síce ubytovaný v konkurenčnom hoteli Devín, ale už o dve hodiny sa vrátil do Carltonu." Zlatý slávik vraj pre hluk z neďaleko premávajúcich električiek nemohol zaspať a chcel bývať radšej v tichšom Carltone. A Ďurajka ďalej menuje známych hostí: Miroslav Horníček, skupina Black Sabbath, Gabriela Sabatini či Martina Navrátilová.

K pravidelnej klientele hotela v tom čase patrili prezidenti "spriatelených" krajín, ale aj tí "najobyčajnejší" ľudia, ktorých tu cestovné kancelárie ubytovávali v rámci pobytov organizovaných ROH. No a raz prišiel na návštevu aj nefalšovaný živý diviak! Ušiel z korby auta talianskych poľovníkov. Domnelo skolený, v skutočnosti len omráčený diviak prebehol od Rybárskeho cechu do Carltonu (tam mu to možno voňalo lepšie :-)), cez jedáleň do kaviarne a odtiaľ cez námestie až na Štefánikovu a k stanici, kde ho v tuneli zrazil vlak.

V polovici 80. rokov sa začala pripravovať rekonštrukcia hotela. V roku 1991 sa mal hotel Carlton - odštepný závod štátneho podniku Interhotely Bratislava - privatizovať, ale na nového majiteľa si musel počkať dlhšie. Pre zlý technický stav bola táto kultúrna pamiatka 30. júna 1992 uzavretá a hotel sa z bezpečnostných dôvodov dostal mimo prevádzky. Carlton napokon zrekonštruovala spoločnosť TRACTEBEL Engineering International (TEI), S.A., Belgicko prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Bratcarl. Znovu ho otvorili až v roku 2001 pod názvom Radisson SAS Carlton Hotel.

Nápis na priečelí: PO BOKU SOVIETSKEHO ZVÄZU A BRATSKÝCH SOCIALISTICKÝCH KRAJÍN ZA SVETOVÝ MIER A SOCIALIZMUS!

Ja volím Prešporský rezeň

Preskočím viac ako desať nasledujúcich rokov, počas ktorých v priestoroch hotela aspoň na krátko privítali také osobnosti ako švédskeho kráľa Carla XVI. Gustafa s manželkou Silviou, kráľa Juana Carlosa I. a Jej Veličenstvo kráľovnú Sofiu - kráľovský pár Španielskeho kráľovstva v roku 2002. Predseda Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge bol v hoteli v nasledujúcom roku aj ubytovaný, rovnako ako Elton John a Patrick Swayze v roku 2005. Zoznam je dlhý a nedajú sa vymenovať všetci, tak sa radšej vráťme k súčasnému manažmentu hotela a k tomu, čo nám ponúka dnes.

Aktuálna promo kampaň Carltonu "Ja volím..." upozorňuje okrem iného na prijateľné ceny ponuky reštaurácie Savoy a menu obsahujúce tradičné prešporské a bratislavské jedlá. Nájdete v ňom huspeninu z teľaciny a bravčoviny tak ako má byť - v hlbokom tanieri s octom a cibuľou, aj Prešporský teľací rezeň so zemiakovým šalátom alebo výbornou zemiakovou kašou. A Prešporský rezeň vraj nie je žiadnou nasilu vymyslenou "legendou", ale ide o skutočný starší recept, podľa ktorého bol rezeň kedysi v reštaurácii Savoy pripravovaný. Osobitosťou tohto receptu je poctivé marinovanie teľacinky v bielom víne a, samozrejme, tradičné smaženie. K tomu tiež tradičný, kyslastý zemiakový šalát s cibuľou. Mňam! Môžete ho ochutnať aj na niektorom z rodinných nedeľných obedov za ľudové ceny, ktoré v hoteli pravidelne pripravujú pre rodiny s deťmi.

Novou pochúťkou, ktorá sa možno ešte len stane legendou, je Carlton torta. Dá sa vychutnať priamo v reštaurácii alebo si ju môžete kúpiť uloženú v drevenej krabici ozdobenej historickým logom hotela.

Hotel Carlton bez pochyby patrí ku koloritu historickej Bratislavy a držme mu palce, aby to tak zostalo. Veď miest, kde sa Bratislavčania po celé generácie stretávali pri dobrej káve alebo pohári vínka, usporadúvali slávnostné rodinné stretnutia či chodili tancovať, nám už naozaj veľa neostalo.

Za prehliadku hotela patrí poďakovanie Róbertovi Tóthovi, generálnemu riaditeľovi Radisson Blu Carlton Hotel, Tatiane Ilievovej, riaditeľke predaja a marketingu Radisson Blu Carlton Hotel a Asociácii sprievodcov Bratislavy.

Zdroje:

Peter Salner: Bratislavské kaviarne a viechy
Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy, Mesto Františka Jozefa
Andrej Hryc: Inventúra
Štefan Šlachta: Ikona slovenskej architektúry 20. storočia: hotel Carlton, časopis ASB
Eduard Nižňanský: Prvé deportácie Židov z územia Slovenska v novembri 1938 a úloha Jozefa Falátha a Adolfa Eichmanna
Katarína Sedláková: V Carltone stretol prezidentov i živého diviaka, magazín Pravdy
Eva Nová: Viete, kde bol Zelený strom?, HN reality
Jana Hamšíková, MÚOP, Evidenčný list pamätihodnosti mesta KaV-3-5
Stručné dejiny svetového a slovenského turfu, www.zavodisko.sk
História hotela Carlton v Bratislave, www.ekonomika.sme.sk
www.prugerka.sk
www.carlton.sk
www.savoyrestaurant.sk