Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach v Bratislave

Svätého Mikuláša v biskupickom Kostole svätého Mikuláša nehľadajte! Nie je tam. Na vitrážových oknách nájdete svätého Ladislava aj svätého Štefana a na fantastických freskách na stenách svätyne pár ďalších svätcov, no patrón kostola medzi nimi nie je. Zaujímavé?

Tých zaujímavostí na počutie aj videnie je v tom kostole oveľa viac. V prvom rade je to samotná osoba farára ThLic. Jozefa Vadkertiho, obnovovateľa a stavebníka, pamiatkárskeho nadšenca. Je bez pochýb mimoriadne fundovaným sprievodcom po tejto cirkevnej pamiatke, navyše so schopnosťou okoreniť svoj už i tak pútavý výklad aj prekvapujúcim, trochu britským humorom.

Najstarší kostol?

Začnime však poporiadku pohľadom na tabuľu pri vstupe. Tabuľa hovorí, že ide o kultúrnu pamiatku, pôvodne románsky kostol goticky prestavaný v polovici 14. storočia, s barokovými a klasicistickými dostavbami z 18. storočia, naposledy stavebne upravený v roku 1938.

Medzi nami, je ľahko možné, že je to najstarší doteraz stojaci, vysvätený kostol v Bratislave. Ale to sa už asi nikdy nedozvieme, pretože archív farnosti zhorel pri požiari v 18. storočí a na popol sa pravdepodobne obrátili aj všetky dokumenty dokladajúce dátum vysvätenia kostola. Isté však je, že stál najneskôr už v prvej polovici 13. storočia.
V Archeologickej topografii Bratislavy (POLLA, Belo - VALLAŠEK, Adrian: Archeologická topografia Bratislavy, Bratislava 1991, s.122,poloha 50/2) sa môžeme dočítať aj to, že v roku 1964 sa v stene oddeľujúcej povalu nad svätyňou od lode objavila zamurovaná kamenná doska s fragmentom rímskeho nápisu z 3. storočia. To znamená, že pri stavbe kostola bol druhotne využitý materiál z nejakej rímskej stavby.

Najstaršia doteraz odkrytá časť, ktorú môže návštevník kostola vidieť, sa nachádza na víťaznom oblúku na pravej strane pri vstupe do svätyne.

Svätyňa a sakristia

Už spomenuté tri vitrážové okná boli zhotovené a osadené v 19. storočí a odvtedy až donedávna vytvárali dekoratívne pozadie neogotickému hlavnému oltáru. Súčasná snaha farnosti navrátiť kostolu elegantný, čistý vzhľad z najstaršieho obdobia viedla k odstráneniu neogotického mobiliáru z priestoru svätyne a šesť metrov vysoký hlavný oltár si aktuálne hľadá nové dôstojné využitie.

Ako vyzerala svätyňa, keď v nej bol ešte umiestnený aj hlavný oltár, môžete vidieť na fotografii Ivana Medveďa, z ktorej uverejňujeme len malý náhľad. Obrázok v originálnej veľkosti aj s krátkym, ale zaujímavým článkom o Kostole sv. Mikuláša nájdete v internetovom magazíne Metropola online.

Ďalšou raritou svätyne sú rôzne mená a roky zo 17. storočia vyryté v latinčine na stene pod stredným vitrážovým oknom. Nájdete tam Petrusa či Christoferusa aj ďalších, ale zmysel tých nápisov môžete len hádať, lebo ho zatiaľ nikto neodhalil.

Umiestnenie sakristie v susedstve svätyne je vlastne tiež dosť netradičné. Rozhodne však stojí za to do nej vstúpiť. Nájdete tam ranogotickú klenbu, ktorá je ešte staršia ako neskorogotická klenba vo svätyni. Svorníky, do ktorých sa zbiehajú jej lomené oblúky, sú vyzdobené reliéfmi Ježiša Krista a baránka Božieho.

Na opačnej strane svätyne sa nachádzal vstup do dnes už zaniknutého oratória z 18. storočia, postaveného pre arcibiskupa Jozefa Baťána (Józsefa Batthyányho). Áno, toho istého arcibiskupa, ktorý dal postaviť aj Primaciálny palác. K majetkom úradu hlavy uhorskej cirkvi totiž patrilo aj poddanské mestečko Pischdorf, Püspöki, čiže terajšie Podunajské Biskupice.

Rozšírenie kostola v 20. storočí

Keď kostol ani po úpravách v 18. storočí už kapacitne nepostačoval potrebám farníkov z Podunajských Biskupíc, rozšírili ho v rokoch 1937-38 o dve bočné krídla. Tie sú vizuálne zladené s hlavnou loďou jednotným neogotickým mobiliárom aj spoločnou dekoratívnou výmaľbou. Na internetových stránkach farnosti však nájdete pri zmienke o rozšírení kostola aj povzdych nad tým, že sa realizovalo bez archeologického výskumu. "Absentovala snaha zachovať umenie predchádzajúcich období a nenahraditeľné hodnoty sa zničili," píše autor článku História farského kostola sv. Mikuláša.

V juhovýchodnej bočnej lodi na stene je epitaf rodiny Ormosdy. Pripomína ormosdyovskú pohrebnú kaplnku a kryptu z roku 1794. Štefan Ormosdy bol vedúcim úradníkom arcibiskupského panstva a veľkým obľúbencom arcibiskupa Baťána (Batthyányho). To sa však nedá povedať o dobových Biskupičanoch, ktorým v čase zavedenia urbára odňal veľké množstvo rolí. Tí ho vo veľkej obľube veru nemali. (História Podunajských Biskupíc na www.biskupice.sk)

Vzácna historická pamiatka, krypta rodiny Ormosdyovcov by mala byť čoskoro opravená a sprístupnená.

Fara a exteriér

Zo všetkého najskôr, romantický pohľad do jesennej farskej záhrady. Ten sme si nemohli odpustiť. :-)

Kostol má novú aj starú faru. My sme dostali pozvanie do tej starej, barokovo upravenej a pozrite sa, aké krásne stropy sme tam objavili!

Po návšteve fary zostávalo už len rozlúčiť sa a odísť. Podania rúk, srdečné poďakovanie nášmu sprievodcovi ThLic. Jozefovi Vadkertimu, vyjadrenie uznania organizátorke, predsedníčke Asociácie sprievodcov Bratislavy Dagmar Gubovej, a späť z histórie do súčasnosti!

Aby nebol ten prechod príliš prudký, sčasti nás naň pripravil už pohľad na kostol zvonku obkrúžený stavebnými zábranami a zavŕšený odkrytou konštrukciou opravovanej strechy. Nuž, zub času sa vie poriadne zahryznúť a čím je stavebná pamiatka staršia a vzácnejšia, tým viac údržby, rekonštrukčných a reštaurátorských investícií si vyžaduje. Držíme farnosti palce, aby sa im ich stavebné a rekonštrukčné práce podarilo úspešne zrealizovať v prospech nás všetkých - nadšencov histórie Bratislavy.

Autor fotografií (ak nie je pod obrázkom uvedené inak): archív Historicky.sk

© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava