Bratislavské prvé...

12.06.2016

Ponúkame Vám niekoľko chuťoviek z tzv. účelovej publikácie, aké kedysi vydávala niekdajšia Bratislavská informačná a propagačná služba (a už ich nájdete len v antikvariátoch) - Bratislavské priority, maximá a kuriozity. Autorkami publikácie vydanej v r. 1987, ktorú sme použili pre tento článok ako zdroj - zvýraznené texty v úvodzovkách (a doplnili o poznámky vlastné alebo z iných zdrojov), sú PhDr. Bohuslava Bublincová a PhDr. Jana Vranová.

Prvý panelák

"Prvý montovaný obytný dom v ČSSR z veľkorozmerných panelov a predpätého betónu postavili r. 1955 na Kmeťovom námestí v Bratislave."

Čudovali by ste sa, ale paneláky neboli ľuďom nesympatické odjakživa a ani sa nezrodili v Petržalke. Prvé panelové domy boli postavené v Európe už po 1. svetovej vojne a nebolo to na Slovensku ani v Československu. K nám sa prvý obytný panelák dostal až v roku 1955. Dnes je technickou pamiatkou a stále slúži svojmu účelu. Na rozdiel od neskoršej typizovanej panelákovej výstavby, tento má svojich vlastných autorov, a to nie hocijakých, ale spolupracovníkov dvorného Baťovho architekta Vladimíra Karfíka, ktorý aj celý projekt zaštítil svojim menom: architekta Georga Tursunova (niekedy uvádzaný ako Turzunov), statika Jozefa Harvančíka a technológa Karola Šafránka. Pozor, nemýľte si Tursunova s Ing. arch. Christom Turzonovom, otcom herečky Božidary Turzonovovej, ktorý vyvinul prefabrikáty používané v neskoršej panelovej výstavbe a tiež je podpísaný pod niektorými bratislavskými panelákmi!

Prvé detské ihrisko v prvom verejnom parku

"Prvé detské ihrisko v šesťdesiatych rokoch 19. stor. vybudovali v Sade Janka Kráľa v Petržalke..."

Samotný Sad Janka Kráľa dala vybudovať Mária Terézia už skôr, v rokoch 1774-76. Pravda, park sa pôvodne volal inak - Sternallee (Hviezdicová aleja) - podľa usporiadania chodníkov v rámci pôdorysu osemramennej hviezdice, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia. Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov - jelšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, brestová. Park bol upravovaný postupne, jeho dnešná podoba je až z roku 1839, ešte rekonštruovaná v 70. rokoch 20. storočia. Obľúbeným miestom stretnutí v parku je altánok - pôvodná veža františkánskeho kostola.

Prvé visuté schody

"Visuté schody v Bratislave prvýkrát použil pri stavbe domu na Leningradskej ulici 1 bratislavský staviteľ Ignác Feigler st."

Keď tak Ignác Feigler učinil, ulica, na ktorej spomínaný dom postavili, niesla názov Dlhá a dnes sa volá Laurinská. Dom s prvými visutými schodmi postavili v roku 1880 pre I. Bratislavskú sporiteľňu. Táto banka, založená 10. 10. 1841, bola prvým samostatným peňažným ústavom na území Slovenska. Išlo o účastinnú spoločnosť bankového charakteru s akciovým kapitálom 40 000 zlatých. V roku 1921 zmenila názov na Bratislavskú I. sporivú banku. Hoci pôvodne vznikla ako zmiešaný maďarsko - nemecký peňažný ústav, časom sa vyprofilovala na banku presadzujúcu predovšetkým záujmy obchodníkov a podnikateľov maďarskej národnosti a v roku 1941 sa stala peňažným ústavom maďarskej menšiny na Slovensku. Pôsobila do roku 1950. Z viac ako 100 ročnej činnosti banky sa zachovalo len asi 61 metrov J písomností. (Zdroj: Národná banka Slovenska - www.nbs.sk)

Prvý rozhlas, prvá TV

"Prvé fónické vysielanie v Bratislave sa uskutočnilo z budovy Policajného riaditeľstva na ulici Československej armády. ... Prvé pokusy s fóniou sa uskutočnili v apríli 1926 na vlne 525 m; vysielali sa policajné správy. 18. 7. 1926 z improvizovaného štúdia na chodbe Policajného riaditeľstva v Bratislave prvý raz odzneli éterom slová: Haló, tu Bratislava, vysielame pokusne na vlne tristo metrov..."

Neuplynul ani mesiac a už vzniklo aj prvé rozhlasové štúdio - vo Vládnej budove na Vajanského nábreží (dnes Filozofická fakulta UK). Prvé vopred ohlásené vysielanie rozhlasu sa uskutočnilo z tejto budov 3. 8. 1926. Vysielal sa koncert vážnej hudby. Ešte dodávame, že ulica, na ktorej sa nachádza v citácii spomínané Policajné riaditeľstva (U dvoch levov) sa dnes nazýva Špitálska.

"Prvé verejné predvádzanie televízie v Bratislave sa uskutočnilo r. 1950 v aule Slovenskej vysokej školy technickej a neskôr v rokoch 1952 a 1953 v bratislavskom Parku kultúry a oddychu."

"Prvé televízne štúdio bratislavskej televízie malo rozmery 6 x 10 m a nachádzalo sa v prevádzkovej budove vysielača na Kamzíku."

"Prvú koncesiu na televízor vydali 7. 2. 1955 podnikovému riaditeľstvu ARMA v Bratislave na Mostovej ulici 2. Prvým koncesionárom na Slovensku sa stal Jozef Kucharovič z Bratislavy, bytom na Miletičovej ulici."

Prvé majstrovstvá sveta

"Prvé majstrovstvá sveta v leteckej akrobacii vôbec sa uskutočnili v dňoch 28. 8. - 4. 9. 1960 v Bratislave. Iniciatíva nahradiť dovtedajšie neoficiálne majstrovstvá sveta v leteckej akrobacii (súťaž firmy Lockheed) vznikla v československom Aeroklube."

Slovenský aeroklub vznikol v roku 1927. V roku 1930 ukončili pilotný výcvik v Bratislave - Vajnoroch jeho prví žiaci. Patril k nim aj autor pamätníka P. O. Hviezdoslava, ktorý stojí na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Tento sochár je zaujímavý nielen svojou tvorbou a dátumom narodenia a úmrtia (1899 - 1988), ale aj ako športovec a vynálezca. Ako pilot bol držiteľom viacerých výškových rekordov, v športovej streľbe bol dokonca nominovaný aj na XII. olympijské hry v roku 1940, ktoré sa však neuskutočnili. Svoju všestrannosť prejavil tiež ako autor vynálezu vreckového písacieho stroja pre novinárov. Získal patent aj na zdokonalenie mazania výbušných motorov a zaoberal sa aj myšlienkou stabilizovať šikmú vežu v talianskej Pise. (Zdroj: www.vtedy.sk)

Spolužiačkou Vojtech Ihriského v rámci pilotného výcviku bola Ľudmila Šapošnikovová - prvá žena na slovenskom nebi. Mala 24 rokov a bola manželkou kapitána Nikolaja Šapošnikova, vtedajšieho veliteľa vojenského letectva v Bratislave. Šapošnikov bol aj konštruktérom malých športových lietadiel. Pre svoju lietajúcu manželku zhotovil dvojplošník Vrabčiak (tak ho pomenovali), ktorý začiatkom 30. rokov minulého storočia bol najmenším motorovým strojom nielen v Československu, ale v celej Európe. (Zdroj: www.spravy.pravda.sk)

Prvé auto

"Prvé auto v Bratislave sa objavilo r. 1896. Jeho majiteľom bol veľkoobchodník s vínom J. Palugyay."

Iné pramene uvádzajú ako majiteľa prvého auta (udáva sa rovnaký rok 1896) bratislavského továrnika Gustáva Stollwercka. Vlastnil auto žltej farby nemeckej výroby. K prvým majiteľom automobilov v bratislavských uliciach patril aj výrobca kočov Anton Marschall. Auto značky Benz, ktorý z neho v roku 1900 spravil nadšenca automobilizmu, však nevidel v Bratislave, ale v na svetovej výstave v Paríži. Prvú predajňu áut v Bratislave totiž otvorili až v roku 1904, a to na Štúrovej ulici. Bola to firma Aigner a spol. (Mimochodom, v Rakúsku aj dnes existuje firma Aigner - predajca automobilov.)

Vlastníkom automobilu sa onedlho stalo aj mesto Bratislava, keď si v roku 1911 zakúpilo prvú sanitku.

Prvým bratislavským taxikárom bol Gustáv Schuster, ktorý si automobil značky Laurin-Klement zadovážil v apríli 1909 a parkoval ho doma na Jánskej ulici č. 5. Objednať si ho bolo možné telefonicky na tel. čísle 286. Jeho služby najviac využívali ľudia z vyššej spoločnosti, ktorí ho volali na rozličné panstvá, aby ich povozil. (Zdroj: Andrej Petríček: Počiatky automobilizmu na Slovensku, Via Historiae, ročník 2, číslo 2)

Publikácia Bratislavské priority, maximá a kuriozity Vás určite prekvapí desiatkami ďalších informácií, o ktorých ste dosiaľ nevedeli. Ak nepatríte k pravidelným návštevníkom antikvariátov, vyskúšajte niektorú z bratislavských knižníc. Svet starých kníh má nenapodobiteľnú atmosféru a čaro.