Slovenský koktail

Koktail. Čo si predstavíte, keď počujete toto slovo? Ja mliečny bar na rohu Gorkého a Rybárskej brány. Jahodový, alebo, ak ste mali veľké šťastie, aj banánový mliečny koktail patril k ikonickým socialistickým bratislavským úžasninám, na ktoré sa chodilo po vyučovaní. Dnes je na tom mieste McDonald´s.

Trvalo veľmi dlho, kým som stratila svoju koktailovú nevinnosť a dospela k poznaniu, že v prípade koktailov nemusí ísť vždy len o mlieko. A trvalo ešte dlhšie, vlastne až dodnes, kým som zistila, že originálny anglický tvar slova koktail, teda cocktail, nielenže nemusí súvisieť s mliekom, ale vôbec s ničím, čo by sa dalo piť. V preklade je to totiž kohútí chvost. Za toto poznanie vďačím, neuveríte, žalobe Európskej komisie!

Viete o tom, že v roku 2020 Európska komisia zažalovala Slovensko za nedostatočnú ochranu hlucháňa hôrneho, tzn. tetrova hlucháňa? Nie? Môžete sa o tom presvedčiť priamo na webe komisie. Našla som tú informáciu náhodou, no pretože som mala práve otvorenú aj digitálnu knižnicu starých periodík, vložila som milého tetrova do vyhľadávača a pozrite, čo som našla! Barovými odborníkmi dlho hľadanú odpoveď na otázku, prečo sa koktail volá koktail, vlastne cocktail.

Najnovší francúzsko - americký spor

"Nebojte sa nič, vojna z toho iste nebude a snáď ani nie dáka zápletka diplomatická....", začína článok v novinách z 21. decembra 1926. Na konci úvodného odseku sa čitateľ dozvie, že predmetom francúzsko-amerického sporu je "u všetkých moderných ľudí" obľúbený nápoj - cocktail, ktorý sa "požíva tým spôsobom, že sa cicá alebo srká cez slamku z pohárika stojaceho na vysokej nôžke...".

Francúzi tvrdili, že názov cocktail nie je pre vyššie popísaný nápoj celkom správny, pretože je, podľa nich, nad slnko jasnejšie zistené, že výraz pochádza z okolia francúzskeho mesta Bordeaux, kde sa rodí znamenité víno, a že vo všetkých starých písomnostiach je zaznačený menom coquetel. Coquetel, tzn. koktail, by mal teda byť podľa francúzskej teórie historickým názvom vína.

Američania zasa vášnivo a na základe vedeckých poznatkov dokazovali, že "americký názov tohto znamenitého, svetochýrneho a veľmi opojného nápoja cocktail je naprosto správny, ako na to poukazuje jeho vznik, ktorý je pôvodu čisto amerického." Keď sa totiž americkí lovci tetrovov zavčas rána vracali z poľovačky, pili vždy podľa amerického zvyku výborne a zdravotne pripravený alkoholický nápoj. Každý z nich sa snažil docieliť čo najlahodnejšej zmiešaniny a komu sa to podarilo, ten ako odmenu dostal za svoje alkoholické umenie cocktail, t. j. chvost z tetrova".

Hoci si autor tohto, dnes bez mála storočného článku uvedomoval, že nám Slovákom môže byť jedno, či je to coquetel alebo cocktail, predsa vyjadril sporiacim sa stranám aj určitú empatiu, keď v záverečnom odseku skonštatoval, že "I my by sme sa bránili, keby nám niekto chcel vziať našu slivovičku, alebo borovičku, hoc ju neciciame cez slamu..."

Koktaily

S mliekom či bez mlieka, či vás po ňom strasie alebo nie, každý koktail je výsledkom trasenia alebo miešania nejakej zmiešaniny. Patrí teda do skupiny miešaných nápojov. Miešané nápoje pripravovali už starí Gréci a Rimania. Najväčšiu obľubu si však získali až v 20. storočí, keď majstri - mixéri začali vylepšovať pôvodné historické recepty, ktorých vznik priniesla nejaká prirodzená potreba, napríklad zjemniť odpornú chuť liečiva. Podľa spôsobu prípravy, použitých surovín a podávania rozdeľujú odborníci miešané nápoje do skupín; jednou z nich je skupina koktailov.

Kombinačné možnosti koktailov sú prakticky nevyčerpateľné, rovnako ako ich konzumácia. Môžu sa podávať pred jedlom, po jedle, pri krátkom pohostení, ale aj pri rozličných posedeniach. Samozrejme, nie vždy tie isté. Pred jedlom viac suché, po jedle, ku káve polosladké alebo sladké. Podávame ich v pohároch miskovitých tvarov a nie je úplne nutné, aby sme k nim mali oblečené aj kokteilové šaty. To však neznamená, že si treba šaty vyzliecť.

Mám rada Martini,

najradšej dve.

Pri treťom som pod stolom,

pri štvrtom pod hostiteľom.

Dorothy Parkerová

Predtým než vám ponúknem tie najvyberanejšie koktaily so slovenským rodným listom, načrime trochu do histórie takpovediac svetoznámych koktailových značiek.

Martini 

Za pomerne isté sa dá považovať, že rodný list tohto koktailu leží v niektorom bare od 2. polovice 19. storočia. Ale to je všetko. Na ničom ďalšom sa zatiaľ baroví historici nezhodli. O koktaile Martini existuje veľa legiend a na Martini existuje veľa variantov prípravy a ku každému z nich aj iný objaviteľ. Zdroje nie sú jednotné dokonca ani v tom, kedy a kde sa koktail Martini, už naozaj pod týmto názvom, spomína písomne po prvý raz. Mohlo by to byť napríklad v roku 1891 v príručke Henryho Wehmana Wehmanʼs Bartendersʼ Guide.

Predchodcovia koktailu Martini obsahovali rôzne sladké ingrediencie, ktoré postupne z nápoja zmizli. Ostal gin, vermut a navrch oliva. Tomu sa hovorí, že sa koktail "vysušil". No a takýto pojem, teda Suché Martini, resp. v angličtine Dry Martini, vraj prvýkrát použil Jaques Louis Muckensturm, autor knihy Louisʼ Mixed Drinks v roku 1906.

Nech už je história Martini akákoľvek, žiadny koktail akejkoľvek chuti by sa nestal takým slávnym, keby ho nepili slávni ľudia. Takže, kto patrí k pijanom Martini?

32. americký prezident Franklin Delano Roosevelt údajne miloval Martini natoľko, že si na cesty brával vlastnú súpravu na jeho prípravu. Miloval Dirty Martini, po slovensky Špinavé Martini: 2 diely ginu, 1 diel vermútu, olivovej šťavy, citrónovej šťavy a olivy.

Veľmi suché Martini, ktoré "videlo fľašu vermútu len z diaľky", mal rád aj Alfred Hitchcock , hollywoodsky filmový režisér a producent.

No a kto by nespoznal agenta 007 v slávnom výroku z Casino Royal: "Pretrepať, nemiešať!". Hoci odborníci za barovými pultami receptu Jamesa Bonda veľmi nefandia, filmoví fanúšikovia z neho urobili vari najslávnejšie Martini na svete: "3 odmerky Gordona, 1 vodka, 1/2 odmerky Kina Lillet. Dobre pretrepte, kým nie je ľadovo chladný, potom položte veľký plátok citróna".

Gimlet

Nie v každej top desiatke koktailov sa objaví aj Gimlet. Ale ja som ho nemohla vynechať, pretože alkohol a námorníci v histórii proste patria spolu a ak hovoríme o koktailoch, neexistuje žiadny, ktorý by patril k námorníkom viac. Prečo? Lebo skorbut.

Námorníci už v 17. storočí dobre vedeli, že vitamín C pomáha ako prevencia proti tomuto bolestivému ochoreniu. Napriek tomu si museli počkať ešte sto rokov na rozkaz britského viceadmirála Edwarda Vernona, aby svoj denný prídel rumu rozriedili vodou a okorenili cukrom a limetkou. Ani dôstojníci nezostali bez ochrany citrusov. Na rozdiel od zvyšku posádky však mali k dispozícii gin. Kombinácia ginu a limetkovej šťavy má teda jednoduchý pôvod - každodennú zdravotnú potrebu. Alkohol bránil tomu, aby sa ovocná šťava obsahujúca vitamín C pokazila.

Neskôr sa ako konzervant začal používať cukor a na lode sa nakladala zásoba limetkového koncentrátu, na rozriedenie ktorého by zrejme stačila aj voda. No ale ktorý morský vlk by uprednostnil vodu pred ginom?

Čo sa týka názvu, nie je celkom jasné, odkiaľ sa vzal. Možno odkazuje na kontraadmirála Thomasa Desmonda Gimleta, ktorý mal údajne ako prvý namiešať gin s limetkovým cordial (limetkový koncentrát), aby bolo pitie limetkovej šťavy znesiteľnejšie. Existuje však aj iná verzia; podľa nej dostal koktail názov podľa malého vrtáka používaného na narážanie sudov s alkoholom.

Prvý písomný záznam receptúry pochádza až z roku 1922. Nachádza sa v knihe ABC of Mixing Cocktails od Harryho MacElhonea.

Nenašla som reálnu celebritu, ktorá by zo všetkých koktailov najviac uprednostňovala práve Gimlet. Ale autor detektívok Raymond Chandler ho v roku 1953 vložil do ruky svojmu slávnemu hrdinovi, súkromnému očku Philipovi Marlowovi v románe The Long Goodbye. V roku 2013 vyšiel český preklad pod názvom Loučení s Lennoxem.

Mojito

Pravdepodobne prvý, najstarší koktail zo všetkých koktailov. Jedna legenda sleduje pôvod Mojita na Kubu 16. storočia, kde pili nápoj Kubáncami nazývaný El Draque na počesť anglického moreplavca sira Francisa Drakea. Iná hovorí, že bol vytvorený námorníkmi na Drakeho lodiach na zakrytie drsnej chuti primitívnej formy rumu. Súčasný názov nápoja môže pochádzať z kubánskej citrusovo-cesnakovej marinády s názvom mojo; možno kvôli odkazu na limetku ako jej hlavnú zložku. Ale môže mať svoj pôvod aj v španielskom slove mojar - mokrý, či v africkom mojo, čo znamená kúzlo.

V roku 1942 otvorili v starej časti Havany bar La Bodeguita del Medio. Podnik, ktorý má teraz pobočky v mnohých krajinách sveta, sa pýši cennou zbierkou fotografií a podpisov na stenách od svojich slávnych hostí. Považuje sa aj za kolísku koktailu mojito, ktorý sa v ňom síce nezrodil, ale vďaka nemu sa preslávil.

"Keď mojito, tak v Bodeguite. Keď daiquirí, tak vo Floridite," znie heslo na tabuľke v bare La Bodeguita, ktoré tam zanechal jeho častý návštevník - americký spisovateľ Ernest Hemingway. Práve on tento bar aj nápoj, ktorého základom je biely rum, limetka a mäta, najviac preslávil; aj keď historici a Hemingwayovi životopisci autentickému pôvodu nápisu príliš neveria.

Manhattan

Legendárny koktail Manhattan sa robí z whisky, sladkého vermútu a bitterov, zdobí ho čerešňa maraschino. Mnohí ho považujú za najlepší zo všetkých koktailov a viaže sa k nemu jedna z najprepracovanejších legiend:

Manhattan podľa legendy namiešal istý Dr. Ian Marshall v sedemdesiatych rokov 19. storočia v klube Manhattan v New Yorku na bankete lady Randolph Churchill - matky Winstona Churchilla. Lady usporiadala banket na počesť guvernéra New Yorku Samuela J. Tildena. Koktail zaznamenal veľký úspech a ľudia si ho odvtedy žiadali aj v iných baroch. No a keďže nemal meno, pýtali si ho pod názvom klubu, kde ho prvýkrát ochutnali - Manhattanský koktail. Historka, ktorej nechýbajú hodnoverné detaily. No zdá sa, že lady Randolph bola v tom čase na opačnej strane oceánu.

Oveľa pravdepodobnejšie je, že koktail získal svoje meno jednoducho podľa ostrova Manhattan. Mimochodom, vedeli ste, že ostrov Manhattan vraj kúpili v roku 1626 Holanďania od Indiánov za tri sudy rumu? Jeho meno v preklade znamená miesto, kde sme sa opili alebo niekedy sa uvádza ostrov opojenia.

Napriek tomu, že "pijanov" Manhattanu je údajne veľa, mne sa podarilo vygúgliť len jedného konkrétneho: slávny americký podnikateľ a bankár John Pierpont Morgan vraj zakončil každý svoj pracovný deň pohárikom tohto koktailu.

Bloody Mary

Nič iné na koniec tejto časti zaradiť nešlo. Krvavá Mary, zaručený liek na kocovinu. Ani v tomto prípade nemáme jasno, kto koktail vymyslel. Najpopulárnejšia z legiend hovorí, že originál Bloody Mary, ktorý bol vyrobený z rovnakých dielov paradajkovej šťavy a vodky, vynašiel komik, spevák, skladateľ a filmový producent George Jessel. Jessel sám tvrdil, že nápoj vytvoril jedno ráno v päťdesiatych rokoch minulého storočia na Palm Beach, keď zmiešal paradajkový džús a vodku, aby sa podľa hesla klin klinom sa vybíja, zotavil z prepitej noci. Objavil sa v reklame na vodku Smirnoff a vyhlásil: "Ja, George Jessel som vynašiel Bloody Mary." Mnohí si myslia, že je na tom asi toľko pravdy ako na príbehu o prízraku Krvavej Mary.

Už ste to skúšali? Postavili ste sa po tme pred zrkadlo a vyslovili trikrát jej meno, ideálne v anglickom originále? Bloody Mary, Bloody Mary, Bloody Mary! Zjavila sa vám? Áno? Tak je vari čas prestať s cudzími drinkami a dať si kvalitný slovenský koktail.

Slovenské koktaily

(Výber receptov z publikácie Anny Marienkovej, Koktaily)

Slovenský koktail (2 porcie)

2 cl hruškového likéru, 4 cl slivovice, 2 cl rumu, 100 g ľadu

Likér, slivovicu, rum a ľad dáme do miešacieho pohára, zľahka premiešame a cez sitko nalejeme do pohárov.

Hriešny gin (2 porcie)

8 cl ginu, pol citróna, 2 mesiačiky pomaranča, 2 cl cukrového sirupu, 200 g ľadu

Do šejkra dáme ľad, gin, šťavu z citróna a pomaranča, sirup a dobre premiešame. Cez sitko nalejeme do pohárov a hneď podávame.

Smiech púpavy (2 porcie)

6 cl slivovice, 2 cl púpavového sirupu, šťava z pol citróna, 150 g ľadu

Do šejkra alebo miešacieho pohára dáme ľad, sirup, slivovicu a šťavu z citróna, premiešame alebo potrasieme a cez sitko nalejeme do pohárov.

Hadí jed (2 porcie)

3 cl Pradeda, 2 cl Fernet stock, 2 cl slivovice, 2 cl višňovice, 200 g ľadu, 2 višne

Do miešacieho pohára alebo šejkra dáme ľad a liehoviny, zamiešame alebo dobre potrasieme, cez sitko nalejeme do pohárov a do stredu dáme višňu.

Margita a Besná (2 porcie)

4 cl červeného vermútu, 2 cl slivovice, 2 cl bylinkového likéru, pol citróna, 200 g ľadu, 2 egreše

Do miešacieho pohára dáme ľad, šťavu z citróna, likér, slivovicu a vermút, zamiešame, precedíme do pohárov a do stredu dáme egreš (môže byť aj zaváraný).

Ako namiešať Bratislavu

Keď sa trochu poprechádzate po internete, zistíte, že existuje niečo ako slovenský národný koktail. Tento nápoj s názvom Slovak Paradise (Slovenský raj) vzišiel zo súťaže usporiadanej Slovenskou barmanskou asociáciou niekoľko rokov dozadu (pravdepodobne v roku 2017). Je zverejnený na stránke CocktailBook.com založenej Holanďanmi. Stránka má síce väčšinu položiek menu stále prázdnu, ale v jednej jedinej sekcii si to vynahrádza ponukou naozaj úctyhodného množstva receptov na koktaily z celého sveta. A to aj s popisom ich vzniku, menami a fotografiami autorov.

Na koktaile, ktorý na stránke zastupuje Slovensko, teda spomínanom Slovenskom raji, ma zaujal asi najviac spôsob podávania: "Nápoj sa podáva v čajovej šálke s jemnými vzormi lúčnych kvetov a aby nebol príliš usadlý, je vyvýšený pomocou skleneného kalíška, v ktorom je ukrytá šťavnatá malina. Národný koktail dopĺňa malá viazanička levandule, citrónovej kôry a tymianu." Autorkou koktailu je Mgr. Jana Karkušová z Martina.

Keď si všimneme, že naši najbližší západní susedia sa na rovnakej stránke prezentujú svojim všeľudovým Betonom, jednoduchou zmiešaninou becherovky, toniku a trochy citrónovej šťavy, slovenský Slovenský raj, ktorého podstatu tvorí borovička, je až neuveriteľne prepracovaný a dotiahnutý do posledného detailu. Zdá sa, že pokiaľ ide o alkohol, Slováci berú veci naozaj vážne.

Borovičku síce možno považovať za náš národný destilát, ale pravdou je aj to, že Bratislavu nielen v dávnej histórii, ale doteraz viac charakterizuje vinič ako borievkové porasty. Možno je načase vzdať úctu Hubertovcom, Paluďaiovcom a Slubekovcom, slávnej vinárskej a likérovej histórii mesta a zamiešať ju do nejakého špeciálneho bratislavského koktailu. Čo by v ňom podľa vás malo byť? Napíšte mi!

Tu je môj návrh:

Karpatské brandy 

- pretože bolo vyrobené pre Vinárske závody so sídlom v Bratislave. Ešte za čias socializmu združovali Vinárske závody niekoľko producentov vína. K nim patril aj závod na výrobu šumivého vína Hubert, v tom čase už presťahovaný do Serede, aj malá pálenica v Pezinku. Pôvodne sa malo "iba" vyrobiť brandy, ktoré by nahradilo drahé francúzske dovozové koňaky, používané vtedy pri výrobe sektu. V pezinskej pálenici sa zhostili tejto úlohy a uložili destilát zo suchých odrôd viniča do dubových sudov. Už prvé degustácie ukázali, že pôjde o výnimočný destilát, ktorého je "len" do sektu škoda. Karpatské brandy Špeciál, ako samostatná značka, uzrelo svetlo sveta po prvý raz v roku 1975 a odvtedy patrí medzi najobľúbenejšie slovenské produkty. Aspoň tak sa to tvrdí na stránkach Karpatskebrandky.sk, odkiaľ som to odpísala.

Pauline Hubert 

- Pavlína Habermannová z bratislavskej meštianskej rodiny sa za Jána E. Huberta vydala v roku 1877 a už ako 24-ročná sa stala vdovou a zároveň dedičkou továrne na šumivé víno značky Hubert J. E. Neskúsená, mladá matka troch detí z nej urobila fenomén pretrvávajúci do súčasnosti. Obmedzila výrobu tichého a rozšírila výrobu šumivého vína, zavádzala nové technické poznatky. Sústredila sa na marketing, hojne využívala produkty továrne ako dary pri rôznych spoločenských udalostiach, všade tam, kde mohla získať zákazníkov. Zúčastňovala sa svetových výstav a veľtrhov. Vyvážala do Anglicka, Nemecka, Dánska, Nórska, Rumunska, Egypta, USA či do Južnej Ameriky. Bratislavská továreň na Radlinského ulici už neexistuje, dnes tam stojí budova STU, ale sekt Hubert áno, hoci ho v 50-tych rokoch presťahovali do Serede.

Maraschino 

- Ani Slubekov liehovar a likérka na Kozej ulici už neexistuje. Pripomína nám ju detské ihrisko na Palisádach, náhrobný kameň rodiny na Cintoríne pri Kozej bráne a staré etikety s nápisom Igen finom Likőr - SLUBEK A. özv. - finom likőrők gyára POZSONY, čo v preklade znamená Veľmi chutný likér - Vdova A. Slubeka - továreň na lahodné likéry Bratislava. V ľavom dolnom rohu etikety ste potom našli konkrétny druh, medzi iným aj Maraschino. Továreň založil v roku 1806 Anton Slubek.

Ozdobíme višňou a spomienkami.

Zdroje:

1) Slovenský denník, 21. 12. 1926

2) Podcast Drinkologie, Do světa barmanských legend s Michaelou Hofmanovou

3) Anna Marienková, Nápoje, Vydavateľstvo Osveta, 1984

4) https://www.barlife.cz/

5) https://martinicocktail.info/

6) https://nextluxury.com/food-travel/how-to-order-a-martini-cocktail-guide/

7) https://style.hnonline.sk/gastro/492357-pretrepat-nemiesat-pripravte-si-zname-filmove-kokteily

8) https://www.minnesotamonthly.com/food-drink/mojitos-mojo-more-fresh-minty-cocktails/

9) https://www.alkoholickenapoje.sk/manhattan-drink/

10) https://dennik.hnonline.sk/servisne-prilohy/98135-na-zaciatok-sa-pouzival-ako-vzacny-liek

11) https://www.skba.sk/

12) https://cocktailbook.com/slovak-paradise/

Obrázky:

Tetrov hlucháň, Keď to barman naozaj vie, Koktaily: Pixabay.com

Dorothy Parker: Wikipedia.org

Slovenský raj: Cocktailbook.com

© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava