Princ a speváčka z Bratislavy
Áno, je to bulvárny titulok, ale o nič viac ako jeho originálny predchodca z 22. novembra 1893 v novinách Boston Evening Transcript, ktorý uvádzal článok o (len mesiac predtým) zosnulom 36-ročnom kniežati Alexandrovi I. Originálny titulok vyzeral takto:
PRINCE ALEXANDER'S ROMANCE
Renounced His Title To Marry An Opera Singer
And Then Deserted Her
ROMANCA PRINCA ALEXANDRA
Vzdal sa titulu, aby sa oženil s opernou speváčkou
a potom ju opustil
Bulharský panovník z mesta lásky
Čitatelia milujú príbehy o panovníkoch, ktorí sa vzbúrili proti nanúteným politickým manželstvám, zvlášť ak si za manželku/manžela vybrali niekoho takpovediac obyčajného. Jasné, dovoľuje nám to snívať, že raz aj my stretneme princa na bielom koni alebo princeznú, ktorá je ochotná vydať sa za hlúpeho Jana. :-) Na tom sa nič nezmenilo oddávna dodnes.
Nielen Habsburgovci či britská kráľovská rodina sú zdrojom sýtiacim naše romantické dušičky hladné po škandáloch tohto typu. Dôkazom toho je aj príbeh bulharského kniežaťa Alexandra I., známeho skôr ako Alexander Battenberg. Mimochodom, aj on bol spriaznený s britskou kráľovskou rodinou, jeho dvaja bratia si zobrali dcéru a vnučku kráľovnej Viktórie, a aj on musel za svoje "nevhodné" zamilovanie sa čeliť jej hnevu.
Rodák z talianskej Verony síce sedel na bulharskom tróne iba sedem rokov, do dejín Bulharska sa však stihol zapísať hlboko ako symbol slobody a nádeje, keď sa takmer po piatich storočiach nadvlády Osmanskej ríše v roku 1885 zaslúžil o zjednotenie Bulharského kniežatstva a Východnej Rumélie a nasledujúci rok zvíťazil v srbsko-bulharskej vojne.
V roku 1880, rok potom, čo sa Rusko a veľké európske mocnosti rozhodli dosadiť ho na bulharský trón, nastal čas pohľadať 23-ročnému fešnému kniežaťu aj vhodnú manželku.
Zinaida Nikolajevna Jusupova
Prvou kandidátkou v poradí sa stala Zinaida Nikolajevna Jusupova, ruská cisárska šľachtičná, jediná dedička najväčšieho súkromného majetku Ruska svojej doby, známa pre svoju krásu a bohatstvo. A aby sme nezabudli, do dejín vstúpila aj ako matka Felixa Jusupova, jedného z Rasputinových vrahov.
Bostonské noviny tvrdia, že s manželstvom so Zenaidou nesúhlasil cár. Iné zdroje, na ktoré sa odvoláva článok o Zenaide na Wikipedii, prišli s pikantnejšou historkou. Zenaida sa vraj priamo na recepcii, usporiadanej s cieľom dať ju dokopy s Alexandrom, zamilovala do iného muža, za ktorého sa neskôr aj vydala.
Viktória Pruská
Druhá kandidátka sa začala spomínať až o osem rokov neskôr. Bola ňou vnučka kráľovnej Viktórie (po praslici) Frederika Amália Vilhelmína Viktória Pruská. Tak jej mama, ako i babička z otcovej strany, by malú Viky, čo bola jej domáca prezývka, radi videli po boku Alexandra. Proti nebol ani jej otec a ona, ktorá krásou až tak veľmi neoplývala, sa do mladého príťažlivého muža zamilovala až po uši. Potenciálne manželstvo nakoniec prekazil dedko, pruský kráľ a nemecký cisár Viliam I. a jeho kancelár Otto von Bismarck. Báli sa, že takýto zväzok by sa nemusel páčiť ruskému cárovi Alexandrovi III.
To už bolo dva roky potom, čo v noci z 9. na 10. augusta 1886 prívrženci ruskej politiky zorganizovali v krajine prevrat a zvrhli knieža z trónu. Hoci sa naň ešte na chvíľu vrátil, bez pomoci Ruska už nebol schopný udržať si v Bulharsku moc, a tak v auguste 1886 podpísal abdikačnú zmluvu.
Johanna Loisingerová
Alexander sa po svojej abdikácii stiahol z verejného života. Nestaral sa o lásku malej Viky, ani o iné manželské machinácie na európskych dvoroch. Svoju osudovú lásku už stretol. Prijal titul gróf z Tarnova a v roku 1889 sa oženil s bratislavskou rodáčkou, opernou speváčkou dvorného divadla v Darmstadte Johannou Loisingerovou. V Bratislave, kde sa nevesta 18. 4. 1865 narodila a kde mala veľa priateľov, vyvolalo manželstvo údajne veľkú senzáciu.
Slečna Johanna Maria Louise Loisingerová mala skromný pôvod. Jej otec bol podľa bostonských novín komorníkom rakúskeho poľného maršala, poručíka Martina Signoriniho. Iné zdroje uvádzajú, že bol kapelníkom. Matka Mária Mayrová pochádzala z Tirolska.
Johanna získala hudobné vzdelanie v Bratislave a prvé verejné vystúpenie mala už ako 15-ročná na koncerte vo Viedni. V roku 1883 sa usadila v Prahe, kde spolu s matkou obývali skromný byt na Karlíne. Tam žila dva roky, pokračovala v štúdiu a občas spievala na koncertoch. Čoskoro sa stala obľúbenou nielen vďaka podmanivému hlasu a krásnej tvári, ale aj disciplinovanosti a bezúhonnému životnému štýlu.
V roku 1883 prijala angažmán v mestskom divadle v Opave a v máji toho istého roku sa s veľkým úspechom predstavila v Linzi. Z Linzu odišla do Lipska a potom do Darmstadtu, kde získala stály angažmán.
Gróf a grófka z Tarnova sa usadili v Grazi v Štajersku. Mali spolu dve deti, syna Assena a dcéru Cvetanu. Ich šťastie však trvalo len krátko. Alexander čoskoro svoju manželku obvinil z domýšľavosti a extravagancie a opustil ju. 17. novembra 1893 nečakane umrel vo veku len 36 rokov.
Johanna s deťmi sa presťahovala do Viedne. Žili z penzie, ktorú im vyplácalo Bulharsko. Johanna sa venovala podpore viedenského hudobného života. Vo Viedni aj 11. júla 1951 zomrela.
Zdroje:
1) Boston Evening Transcript, 22. 11. 1893
2) https://cs.wikipedia.org/wiki/Alexandr_I._Bulharsk%C3%BD
3) https://cs.wikipedia.org/wiki/Johanna_Loisingerov%C3%A1
Obrázky:
Okrem skenu novín na konci článku, ktorý je z archívu Historicky.sk, sú všetky obrázky z Wikimedia Commons
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava