Na bežiacom stroji za milou

Dvestopiate výročie síce nie je také okrúhle ako kolesá bicykla, ale aj tak stojí zato, aby sme si pripomenuli, že dnes uplynie práve toľko rokov odo dňa, kedy barón Karl von Drais vysadol na svoj drevený laufmaschine, čiže bežiaci stroj, nohami sa silno odrazil a prešiel mannheimský poštový okruh za štvrtinu bežného času. Vynašiel bicykel.

Drais bol plodný vynálezca a vynašiel kopu vecí, ale najviac túžil vymyslieť, ako rýchlo cestovať bez koní. Rok 1817 totiž nasledoval po takzvanom roku bez leta, strašnom hladomore, kedy ľudia pojedli aj svoje kone a tie, čo nepojedli, aj tak zahynuli od hladu.

Nevýhodou Draisovej dreziny (draisine), ako praotca bicykla začali neskôr nazývať podľa mena jeho vynálezcu, bolo okrem chýbajúcich pedálov aj to, že každý jeden kus sa musel zhotoviť individuálne na výšku používateľa, aby ten pohodlne dosiahol na zem a mohol sa odrážať. Zato výbava bola luxusná: nechýbal dáždnik, lampa ani plachta.

Draisovi sa nepodarilo dosiahnuť komerčný úspech. Výsmechu a nedôvery bolo viac ako objednávok. No aj napriek tomu sa po celej Európe objavovali "zlepšovatelia" patentmi len slabo chráneného nápadu. Napríklad Londýnčan Denis Johnson si Draisov nápad patentoval v Anglicku, vylepšil ho, o. i. prišiel aj s dámskou verziou, a nazval pedomotivom. Ale až velocipéd francúzskeho strojníka Pierra Michaux a jeho syna Ernesta pridali v roku 1861 Draisovým dvom kolesám to, čo potrebovali najviac - pedále.

Pierr Michaux vedel svoj vynález aj patrične vychváliť:

"Moje vozidlo nie len veľkú radosť pôsobí každému, kto vozí sa na ňom, ale telesnému zdraviu patrne napomáha. Tento kôň najčistejšej krve nemá žiadnej vlastnej vôle, predsa poslúcha svojho pána najväčšej prísnosti; on nesplaší sa nikdy, nepotrebuje ani ovsa, ani sena, ani dobytčieho lekára; on stojí vždy osedlaný, kantárom opatrený pohotovo, vydrží súbeh koňom, živé telo majúcim víťazne."

 A slovenská dobová tlač v roku 1869 dodáva, že velocipédy vidieť už nielen vo Viedni a Pešti, ale aj v Prešporku, pričom zmieňuje aj cenu a nanajvýš prakticky dodáva, že:

"Netreba tomu, aby v každom dome bola rýchlonôžka (slovenský ekvivalent názvu velocipéd), nech len bude na obecnom dome jedna spoločná, ktorú by potom každý za levnú cenu upotrebiť mohol." (Obzor, č. 7, ročník VII, 5. 3. 1869)

 A ako sa vlastne dostal prvý bicykel na Slovensko? To autorka článku nezisťovala, ale zato je známe, kto bol jedným z prvých cyklistov, lepšie povedané drezinistov. Obdivovateľom už toho prvého Draisovho vynálezu bol počas svojich štúdií na univerzite v Jene (1817 - 1819) slovenský básnik Ján Kollár. Na drevenom bežiacom stroji chodieval za priateľkou do neďalekej Lobdy.

Použité zdroje:

• www.cyclinguk.org/cycle/draisienne-1817-2017-200-years-cycling-innovation-design
  
• myzilina.sme.sk/c/3322910/ako-sa-draisov-objav-stal-bicyklom.html

Obrázky:

• commons.wikimedia.org/wiki/File:KarlVonDrais.jpg
  
• commons.wikimedia.org/wiki/File:Michauxjun.jpg

© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava