Mary Vetserová
"Za náporov vetra bičujúceho múry zámku preniesli Marino vychladnuté nahé telo do skladu a narýchlo naň nahádzali jej šaty, aby ho nebolo vidieť."
Tak ako 30. januára 1889, tak dodnes sa predposledný januárový deň zvykne uvádzať ako deň tragickej smrti korunného princa Rudolfa. Hoci už dávno nejde o tajomstvo, len veľmi ojedinele historické kalendáre doplnia zmienku o jeho samovražde na zámku Mayerling aj o informáciu, že zároveň s korunným princom, presnejšie jeho rukou, zomrela aj Mary Vetserová. Kniha Súmrak monarchie, z ktorej sme citovali, prináša spracovanie nových svedectiev a dokumentov. Tie vypĺňajú šedé miesta obrazu hrôzy, namaľovaného rakúsko-uhorským cisárskym dvorom s cieľom zakryť prítomnosť 17-ročnej milenky následníka trónu v jeho izbe a na jeho lôžku a fakt, že ho sprevádzala za hranicu života.
Obraz hrôzy
Keď sa na druhý deň večer, už za tmy, predrali temnými lesmi k zámku Mayerling dvaja Mariny strýkovia, ich príchod sledovali podozrievavé oči novinárov. Kvôli nim a ostatným zvedavcom, vytrvalo postávajúcim pri vstupe do zámku, museli byť Marine ostatky za každú cenu utajené. To, že jej nahé telo s prestrelenou ľavou sluchou a doširoka otvorenými očami hodili bez akejkoľvek úcty do koša na prádlo, bol len začiatok bezohľadného krycieho manévru. Telo bolo treba ešte nenápadne dopraviť do blízkeho kláštora v Heiligenkreuz, aby tam bolo bez svedkov pochované.
Zhrození strýkovia Baltazzi a Stockau dostali príkaz preniesť telo do koča tak, aby sa zdalo, že je stále nažive. Obliekli mŕtvole šaty, stali si z oboch strán a začali ju dvíhať. Hlava jej odkvicla na prsia a zviezla sa na zem. Napokon vopchali mŕtvej pod kabátik Rudolfovu vychádzkovú palicu, aby telo vystužili a hlavu pripevnili. Vztýčené telo vzali medzi seba, odvliekli do koča a posadili na zadné sedadlo. Objímajúc neter každý z jednej strany, aby sa neprevážila v idúcom koči dopredu či na stranu, odprevadili ju na poslednej ceste.
Bratislavské korene
Mary, celým menom Marie Alexandrine von Vetsera, bola zastrelená (s jej súhlasom) korunným princom Rudolfom, synom Františka Jozefa a Sissi, 30. januára 1889 v Mayerlingu. Narodila sa vo Viedni, 19. marca 1871 ako dcéra baróna Albína von Vetseru, rodáka z Bratislavy. Cisársku priazeň, vďaka ktorej sa rodina "Večerovcov" v osobe Marinho otca dopracovala k šľachtickému titulu, získal pre svoju rodinu už Albínov otec, bratislavský mestský zamestnanec (niektoré zdroje uvádzajú, že bol mestský kapitán) Georg Bernhard Vetsera, údajne vďaka jeho oddanosti cisárskemu dvoru v čase revolúcie v roku 1848. Mimochodom, podľa Ľuboša Vodičku, autora článku Cesta Veľkej vojny, uverejneného v máji 2018 na stránkach Dobrodruh.sk, jeden z domov patriacich rodine Vetserovcov stojí v Bratislave dodnes - na rohu Ventúrskej a Zelenej ulice.
Mayerling
Rozhodujúci dôvod spoločnej násilnej smrti Rudolfa a Mary nie je celkom jasný ani napriek množstvu listov, ktoré zanechali. Vďaka opatreniam cisárskej rodiny je udalosť dodnes sčasti zahalená tajomstvom. Miesto činu v loveckom zámočku v Mayerlingu nechal cisár František Jozef ihneď po tragédii zbúrať a postaviť tam kostol, ktorého oltár stojí presne na mieste niekdajšej spálne. Zámok sa zmenil na kláštor a boli doň povolané sestry karmelitánky, ktorých úlohou je na večné časy sa modliť za spásu duše nebohého princa.
Osudom Habsburgovcov, vrátane korunného princa Rudolfa, je venovaná naša C. a k. prehliadka Bratislavy.
Použité zdroje:
- Greg King Penny Wilson: Súmrak monarchie, Tatran 2018
- Rakúsky bibliografický lexikón: www.biographien.ac.at/oebl/oebl_V/Vetsera_Albin_1825_1887.xml
- www.karmel-mayerling.org
- it.wikipedia.org/wiki/Maria_Vetsera
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava