Drobnička o zvonoch

02.09.2022

Zvony, zvonky, zvončeky, bijú srdcom na ľudské srdcia a niekedy aj na svedomie. Zvonením oznamujú, čo má byť všetkým známe, ozvenou šepkajú skryté tajomstvá a dávne legendy.

... Aj jedna z najkrajších bratislavských povestí rozpráva o takom zvone. O radničnom zvone, ktorého zvuk neverniciam a neverníkom klopal na svedomie. To preto, že v žeravej zmesi zvonoviny skončili svoju púť dvaja muži zviazaní láskou k jednej žene - ten, ktorý zvon objednal, záletný mešťanosta, a ten, ktorý ho vyrobil, oklamaný manžel, zvonolejár Fabián od Laurinskej brány.

V Bratislave zvonolejárska činnosť prekvitala. Prečo aj nie, veď veží, do ktorých sa hodil jeden či viacero zvonov, tu bolo vždy dosť. Najmä tých kostolných, o ktorých bude hlavne reč. Avšak skôr, ako sa v 13. storočí dostalo toto remeslo do miest, rozvíjalo sa v kláštoroch. Benediktíni odlievali zvony vo svojich kláštoroch už v 8. storočí. Na Slovensku to muselo byť až o pár storočí neskôr, pretože prvá písomná zmienka o kláštorných zvonároch je u nás zaznamenaná v roku 1124, a to v bzovíckom, pôvodne benediktínskom, neskôr premonštrántskom kláštore.

Najstarší zvon a strieborný poklad

Najstarší datovaný zvon na území Slovenska je z roku 1375 a nájdete ho v kostolíku sv. Kataríny Alexandrijskej v Kysaku. Nezachovalo sa nám veľa zvonov, ktoré by mali viac ako 500 rokov. Jeden z tých najstarších máme len kúsok od Bratislavy, v Svätom Jure.

Jurský zvon sv. Juraja vo farskom kostole sv. Juraja bol odliaty v roku 1400. Nepatrí k najväčším, má priemer 138 cm a váhu 1940 kg, ale určite k tým najhodnotnejším po stránke historickej, remeselnej aj hudobnej. Je na ňom gotický písmom vyrytý nápis: "Vypočuj nás, lebo ťa syn nič neodopierajúc ctí. Na poctu svätého Juraja som bol odliaty. Majster Ján, mešťan vo Viedni, zaopatril ma roku Pána 1400".

A aby zvonu nechýbal ani atribút tajomstva, správca farnosti, páter Pavol Pudmay ho v 17. storočí ozdobil dodnes pretrvávajúcou legendou, keď do záznamov zapísal, že zvon obsahuje viac striebra ako medi. Inými slovami, v zvonovine sa ukrýva strieborný poklad. Síce sa to nepotvrdilo ani pri vyšetrovaní v roku 1785 v archívoch bratislavskej stolice, ani pri neskoršej analýze kúskov zvona, ale jurskí aj tak vždy váhajú, keď treba zvon opraviť, aby im náhodou v zvonárskej dielni ten poklad neukradli. 

To je, samozrejme, výmysel. No pravdou je, že na zvone sv. Juraja je aj dnes puklina.

Zvony v bratislavskom Dóme sv. Martina

Na stránkach farnosti sv. Martina v Bratislave sa dočítame, že najstaršie údaje o zvonoch v Dóme sv. Martina pochádzajú z roku 1494 a 1538, no z týchto zvonov sa žiaden nezachoval. Tým najstarším zachovaným je zvon so starobylým menom Wederin. Odlial ho zvonolejár Baltazár Herold v roku 1674 a o rok neskôr bol posvätený a osadený do veže. Váži 2513 kg. V roku 2000 k nemu pribudlo päť nových zvonov zo zvonolejárskej dielne M. Tomáškovej - Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike. Ich mená pripomínajú krajiny, ktoré jednotlivé zvony pre dómsku vežu darovali:

  • Maria Theresia, 2 200 kg (Rakúsko)
  • Sv. Margaretha, 850 kg (Maďarsko)
  • Johannes Paulus II., 500 kg (Poľsko)
  • Sv. Adalber, 340 kg (Česko)
  • Sv. Vladimir, 290 kg (Ukrajina)

Spolu s nimi boli odliate aj dva zvony na odbíjanie času, ktoré financovala farnosť sv. Martina: Sv. Jozef (100 kg) a Sedembolestná Panna Mária (75 kg).

Prvé spoločné zvonenie sa konalo 31. 12. 2000 na prelome 20. a 21. storočia.

Na záver nemôže chýbať prepis krásneho motta, ktorého päť veršov zdobí päť darovaných, nových dómskych zvonov:

Rodím sa s Vami, umieram s Vami,

Radujem sa s Vami, plačem s Vami,

Volám Vás k sebe - svojím srdcom.

Načúvajte môjmu hlasu - svojimi srdcami,

Vy všetci - ľudia dobrej vôle, načúvajte!

Prehliadku Dómu sv. Martina nájdete aj v našej ponuke.


Za inšpiráciu a foto vzácneho zvona sv. Juraja ďakujem sprievodkyni Martine Klúčikovej z cestovnej agentúry Modra Tours.

Ostatné zdroje:

  • Zvony kedysi plnili v živote človeka veľmi dôležitú úlohu, Renáta Kopáčová , Čujte.sk
  • Svätojurský zvon z roku 1400, Rastislav Luz, Historika 2/2016
  • Kysak, Apsida.sk
  • Zvony, Dom.fara.sk


© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava