Český Krumlov
Tip na výlet do mesta rozprávkových kulís. Aké temné príbehy sa za nimi skrývajú?
Renesančný Český Krumlov vyzerá ako divadelné kulisy. Je taký nesmierne historický a pekný, že ešte aj nápaditejším názvom tohto článku, by som už riskovala jeho prezdobenie. Samozrejme, že ako taký je počas sezóny preplnený návštevníkmi. Nechajte ho preto v lete mladým zamilovaným párom, nemeckým a čínskym turistom a vyberte sa tam napríklad v januári. Možno nájdete niektoré expozície zatvorené, ale verte, stále bude dosť toho, čo môžete objavovať a obdivovať.
Presne to sme na začiatku tohto roku urobili aj my, sprievodcovský tandem z Bratislavy. Nezanedbateľnou výhodou januárovej návštevy bolo, okrem iného, dostupné ubytovanie nad romantickým ohybom rieky, v penzióne Plešivecká 119. Od historického jadra nás delilo len päť minút stúpania do mierneho kopčeka. Hravo ho zvládli aj tie z nás, ktoré nepotrebujú röntgen, aby vedeli, kde majú členkové, kolenné či bedrové kĺby. Ubytovanie ako z obrázku Egona Schieleho. Vlastne, prečo nezačať rozprávanie práve týmto slávnym zvečňovateľom Krumlova?! Jeho domček stojí len kúsok od nášho penziónu.
Egon Schiele
Ani nie hodinu a pol autom je od Bratislavy vzdialený Tulln, starobylé dolnorakúske mestečko ležiace na brehoch Dunaja, v ktorom sa roku 1890 narodil Egon Schiele. Otec mu zomrel, keď mal Egon iba štrnásť rokov a jeho strata ho hlboko zasiahla. Chodieval po uličkách, ktorými chodieval jeho otec, a maľoval ich. Maľoval ulice a rady domov, bez jediného človiečika. Ako šestnásťročný nastúpil na Viedenskú akadémiu výtvarných umení a tak. ako predtým maľoval mestečká bez ľudí, tak začal maľovať ľudí, na neutrálnom pozadí, na ktorom vynikala ich nahota a necudnosť. Pre konzervatívnu školu to bolo príliš.
Škola Egona nenadchla. Ani on ju. Ale vo Viedni stretol najdôležitejších ľudí svojho života: svoj vzor Gustava Klimta a svoju priateľku a múzu Wally Neuzilovú. S ňou sa v máji 1911 nasťahoval do záhradného domčeka v Českom Krumlove, rodisku jeho matky.
Domček z 2. polovice 17. storočia v skale medzi terasami miloval a vytvoril tu slávne obrazy. Ponúkal ich miestnym za 100 korún... bez úspechu. Je vám jasné, že za touto vetou nemôže nasledovať nič iné, ako to, že dnes sa predávajú za stovky miliónov korún. Trefne to vyjadrila riaditeľka európskej pobočky Sotheby's Helena Newmanová:
"Výtvarný príbeh Egona Schieleho má všetko, čo ľudí priťahuje. Búrlivý život ukončený predčasnou smrťou, tragické manželstvo, dielo obviňované zo sexuálnych orgií, ale aj definitívne uznanie dejín umenia a závratné ceny na svetových aukciách."
Idylka v záhradnom domčeku netrvala dlho. Ľudia nemali pochopenie pre Schieleho expresionizmus a už vôbec nie pre to, že si do domčeka pozýval a kreslil nahé mladučké dievčatá. Umelec musel mesto opustiť. Načas našiel azyl v dolnorakúskom Neulengbachu, no čoskoro sa opakovala situácia z Krumlova. Tentoraz to dopadlo ešte horšie. V apríli 1912 Schieleho zatkli a obžalovali z únosu, šírenia pornografie a znásilnenia nedospelého dievčaťa. Strávil tri týždne vo väzbe, kým ho súd napokon oslobodil.
Vrátil sa do Viedne, do Českého Krumlova jazdil už len na
krátke návštevy, naposledy na jeseň 1917. V nasledujúcom roku, vo februári
1918 sa vo Viedni uskutočnila výročná výstava secesie, ktorá mu konečne priniesla
umelecký triumf. Kritika ho oslavovala ako hlavu viedenských umelcov. Tešil sa
z toho len 8 mesiacov. 1. októbra 1918 Egon Schiele zomrel na španielsku
chrípku. Mal 28 rokov.
Egon Schiele Art Centrum
Medzinárodné kultúrne centrum pomenované po Egonovi Schielem vzniklo hneď po revolúcii vo veľkolepých priestoroch starého mestského pivovaru z rokov 1606 - 1608. Na najvyššom verejnosti prístupnom podlaží je expozícia venovaná životu a dielu Egona Schieleho. Na zvyšných 3 000 m2 bývajú výstavy umenia 20. storočia (kuk obrázok nižšie). Okrem toho sú v pivovare aj fakt pôsobivé ateliéry určené na pobyty pre umelcov z celej Európy.
Fotografi z Cintorínskej ulice a fotografi smrti
Linecká ulica, na ktorej dnes nájdete ďalšiu z takpovediac povinných pamätihodností mesta, fotoateliér Seidl, sa kedysi volala Hřbitovní, po našom Cintorínska. V 19. storočí tam stál prvý, vtedy ešte len drevený fotoateliér Gottharda Zimmera. V tomto ateliéri získavali remeselné skúsenosti dvaja Josefovia: Wolf a Seidl. Každý z nich si niekedy na prelome storočí založil vlastnú firmu. Aby som bola presná, Josef Seidl nič zakladať nemusel, prevzal Zimmerov ateliér. V roku 1905 nahradil drevenú stavbu novým domom s presklenou strechou, ktorú dal vyrobiť až v Berlíne.
Ako hlása plagát pri vstupe, secesný dom s fotoateliérom je vzácnym architektonickým skvostom. Radi veríme, veď stačí pozrieť na nasledujúci obrázok. Dnes je to múzeum s interiérom zachovaným tak, akoby si Josef Seidl a jeho syn František len na moment odskočili od práce.
Josef Seidl spolu s Josefom Wolfom vytvorili dielo, ktoré svojím rozsahom a ucelenosťou nemá v Česku obdoby. A obidvaja našli pokračovateľov vo svojich synoch.
František Seidel, syn Josefa Seidla viedol zdedený ateliér až do roku 1949. Cez vojnu ho väznili fašisti, po vojne prenasledovali komunisti. Ateliér mu zobrali a on sa stal fotografom komunálneho podniku.
Iný osud si, žiaľ, vybrali synovia Josefa Wolfa Josef a Franz. Keď Hitler rozpútal vojnu, či zo strachu, či z presvedčenia, stali sa súčasťou vraždiaceho aparátu v rámci tzv. Akcie T4, programu likvidácie duševne chorých ľudí v nacistickom Nemecku a na ním kontrolovaných územiach. Fotili obete ako súčasť vedeckej dokumentácie tesne pred ich usmrtením. Neskôr sa stali dozorcami vo vyhladzovacom tábore Sobibor. Josef zahynul priamo tam počas táborovej vzbury v roku 1943, Franz bol po vojne odsúdený na osem rokov väzenia za podiel na zavraždení neznámeho počtu osôb, najmenej však 39 tisíc. Po prepustení zmizol niekde v Bavorsku.
Múzeum voskových figurín
V Bratislave také múzeum nemáme a vlastne ani na Slovensku, ak nepočítam domácu výrobu, vynaliezavého pána od Topoľčian. V Česku ich majú zatiaľ tri, jedno z nich v Českom Krumlove. Otvorili ho v roku 2001 v renesančnom dome na Kájovskej ulici. Nájdete v ňom aj voskového Karla Gotta, božského Káju, i keď Kájovská ulica asi nie je pomenovaná práve po ňom.
V sklenenom výklade, ďalej od vstupnej brány múzea, postáva žena celá v bielom. Už jej splývavý gotický odev napovedá, že tam postáva veru dlho. Možno je to Biela pani Prechta z krumlovského hradu a možno nešťastná Klárka, snúbenica hostinského. V tomto dome totiž býval kedysi hostinec. V jeho klenutých pivniciach mávali sudy s vínom a iné potrebné veci pre obsluhu. Do pivníc viedli krkolomné schody a tie sa, podľa legendy, stali jedného dňa osudnými mladému hostinskému. Stalo sa to práve, keď bol vo svojom živote najviac šťastný. Blížil sa deň svadby s jeho milou Klárkou, keď schádzal po čosi do pivnice. Veselý, rozjarený, nedával pozor, na schodoch sa potkol a zlomil si väz. Klárka sa zo samého žiaľu zbláznila, jej duša nenašla na večnosti pokoj, a tak vraj dodnes blúdi po dome.
Krížová hora
Ďalšia legenda o tom istom dome hovorí, že v ňom žil, asi tak v roku 1460, medirytec menom Hollenhammer. Ten zvykol kupovať od žida staré nepotrebné medené predmety. Roztavil ich a použil na výrobu nových. Ale raz sa jeden starý kus v peci neroztavil. Bol to kríž. Majster ho uchoval a keď zomrel. zdedil ho jeho syn, potom vnuk a tak ďalej, po celé generácie. Až v polovici 17. storočia ho posledný potomok rodu, vdova Reikinová dala jednému členovi mestskej rady. Mestská rada umiestnila zázračný kríž na kopec, aby chránil mesto pred búrkami a krupobitím. Ten kopec sa odvtedy nazýva Krížová hora.
Z Krížovej hory je najkrajší výhľad na mesto a tiež je tam kaplnka z roku 1710. Stojí v strede osembokého ambitu s arkádami a rajskou záhradou. V ambite je neumelá výstava rôznych zaujímavostí a my sme tam objavili stopu Dušana Jurkoviča.
Architekta Dušana Samuela Jurkoviča, ktorý sa narodil v roku 1868 v Turej Lúke a zomrel v Bratislave koncom roka 1947, vám asi predstavovať nemusíme. Nie je tajomstvom, že veľa tvoril na Morave a, ako sme sa mohli presvedčiť aj my, u susedov ho majú za "svojho". Ale, čo sme až do návštevy Krížovej hory nevedeli, že je autorom českej národnej kultúrnej pamiatky - nádhernej krížovej cesty na Hostýne.
V ambite okolo kaplnky na Krížovej hore v Českom Krumlove môžete vidieť repliku vzácnej mozaiky, ktorá zdobí Jurkovičovu krížovú cestu na Hostýne. Autorom originálnej mozaikovej výzdoby je Jano Köhler.
Delenie ruží
Asi je už načase nazrieť na chvíľu aj do ústrednej dominanty mesta, krumlovského hradu a zámku. Podľa povesti tam, kde dnes stojí, mali za dávnych čias svoj "brloh" lúpežníci. Vyčíňanie krvilačných zloduchov ukončil statočný rytier Vítek. Lúpežnícku skrýšu vypálil, postavil hrad a najdlhšiu ulicu pod ním pomenoval na pamäť svojho víťazstva nad lotrami - Latrán. Na Latrán sa ešte vrátime, ale najskôr niečo z dávnych dejín hradu.
Gotický Hrádok pri zámockej veži bol založený už pred rokom 1250 pánmi z Krumlova. Zakladateľom tohto rodu a krumlovského hradu, a teda aj mesta, bol Vítek II. starší. Jeho otec Vítek z Prčice podľa legendy na konci svojho života rozdelil svoje rozsiahle panstvo medzi piatich synov takzvaným delením ruží. Každý zo synov získal časť otcovho panstva a do erbu šípovú ružu. Vítek II. starší dostal ružu zelenú a pôdu na ľavom brehu Vltavy. Červenú ružu dostal Vítek III., zakladateľ ďalšieho z piatich rodov - pánov z Rožmberka. A keď páni z Krumlova v roku 1302 vymreli, prevzal ich majetok rožmberský Jindřich I. a presťahoval svoje sídlo na krumlovský hrad. Rožmbergovci zostali v Krumlove 300 rokov. Vybudovali Horný hrad a dali dnešnú podobu najvežovatejšej Krumlovskej veži.
Aj najznámejšia povesť Českého Krumlova je o žene z rodu Rožmbergovcov - o Bielej pani Perchte. Dcéra Oldřicha II. prežila šťastné detstvo na hrade v Českom Krumlove a keď dospela, otec ju vydal za vdovca Jana z Lichtenštejna. Bol to surovec a grobian. Perchta musela znášať jeho krutú povahu až kým nezomrel. To, čo prežila, jej navždy zotrelo z tváre sviežosť, ale dalo súcit so všetkými trpiacimi. Keď v roku 1476 ako 49-ročná umrela, vídavali jej podobu v snoch. Biela pani sa zjavovala na všetkých rožmberských panstvách v bielych, splývajúcich šatách. Ak mala na rukách biele rukavičky, bolo to znamenie, že sa k panstvu prikloní šťastie. Ak si však natiahla čierne rukavičky, blížilo sa nešťastie alebo smrť.
Páni Krumlova, spojení s Bratislavou
Roku 1602 kúpil krumlovské panstvo cisár Rudolf II. Habsburský. Ten, ktorý bol v roku 1572 korunovaný za uhorského kráľa v Bratislave. Z rezidenčného sídla mocného šľachtického rodu sa zrazu stalo bezvýznamné panstvo, kam v roku 1605 Rudolf odložil svojho nezvládateľného, duševne chorého, nemanželského syna Júliusa Cézara. Ten sa v roku 1607 zamiloval do dcéry miestneho holiča Markéty Pichlerovej. Nasťahoval si ju k sebe na zámok, aby poznačil jeho dejiny jednou z najdesivejších vrážd českej histórie.
Markéta odovzdane znášala nepredvídateľné výbuchy hnevu šialenca, až kým ju jedného dňa nepobodal nožom a nevyhodil zámockým oknom do skalnej priepasti. Zázrakom dopadla na kopu odpadkov a síce celkom dokaličená a dolámaná, predsa pád prežila. Nešťastník, keď sa dozvedel, že žije, uväznením jej otca a vyhrážkami smrťou donútil matku, aby Markétu znovu poslala na zámok. Na druhý deň, 18. februára 1608 Július v záchvate nepríčetnosti dievčinu zavraždil a zohavil tak, že jej mŕtvolu museli do truhly klásť po kúskoch.
Rudolf aj potom nechal svojho ľavobočka trpiaceho schizofréniou v Krumlove, ale dal príkaz na jeho uväznenie. Choroba sa postupom času zhoršila natoľko, že sa ani služobníctvo neodvážilo vojsť do jeho cely. V zlých hygienických podmienkach ochorel a v roku 1609 zomrel. Pochovali ho v českokrumlovskom minoritskom kláštore, niekde pri múre, presné miesto nie je známe.
Ďalší z rodu Hbsburgovcov, cisár Ferdinand II. , ten bol za uhorského kráľa korunovaný v Bratislave v roku 1618, venoval kráľovský majetok vrátane krumlovského panstva rakúskemu kniežaťu Jánovi Oldrichovi z Eggenbergu. Jeho potomkovia vytvorili v druhej polovici 17. storočia z Českého Krumlova opäť reprezentativne sídlo, a keď rod v roku 1719 vymrel, do Krumlova prišli Schwarzenbergovci. Aj oni zámocký areál prestavali. Inšpirovali sa viedenskou cisárskou rezidenciou. V druhej polovici 19. storočia však prestal byť hlavným sídlom krumlovsko-hlubockej vetvy Schwarzenbergovcov a už len sporadicky obývaný sa v roku 1950 stal majetkom štátu. Ale, než sa tak stalo, obývala ho aj "upírka" Eleonóra Amália zo Schwarzenbergu.
Upírka bez srdca
Eleonóra Amália, manželka prvého vojvodu krumlovského z rodu Schwarzenbergov, sa zaujímala o čiernu mágiu a pila vlčie mlieko. Pravdepodobnejšie asi bude, že to bola len žena, ktorá dráždila vtedajšiu spoločnosť svojou emancipovanosťou. Skonala v máji 1741 vo Viedni, ale na vlastné prianie je pochovaná v hrobke v Kostole sv. Víta v Českom Krumlove.
Eleonóra Amália pochádzala z urodzenej rodiny Lobkovicov. Vydali ju za Adama Františka zo Schwarzenbergu, dediča Krumlova. Po ôsmich rokoch sa však manželia odlúčili, údajne kvôli jej slabosti pre istého francúzskeho dôstojníka. Ale ani Adam František nebol vzorom vernosti. Je jasné, že toto dohodnuté manželstvo nedospelo k blaženému pocitu vzájomnej zamilovanosti. Hlavne Adam František doňho vstupoval vzpurne, keď predtým jeho otec vybavil vo Vatikáne zrušenie jeho tajného sobáša s inou ženou. Ale najväčším problémom bolo, že Eleonóra Amália nesplnila svoju základnú povinnosť a neporodila mužského potomka. Vlastne, nakoniec, keď ju manžel opäť vzal na milosť, sa jej to predsa podarilo. To už mala po štyridsiatke a úspech po takom dlhom čase bol podozrivý. Ľudia verili, že sa spolčila s diablom.
Nuž, prispela k tomu chudera sama. V snahe otehotnieť robila možné i nemožné, pila nechutné bylinné lektvary, krvavo červené likéry a dokonca vraj vlčie mlieko. Na krumlovskom panstve údajne chovala vlky. Ich nočné zavíjanie desilo obyvateľov mesta. A to všetko práve v čase, keď Habsburskú monarchiu zachvátil hon na upírov, tradične spájaných s vlkmi. Pekný príbeh, až na to, že podľa historikov sa akurát vtedy nešťastná adeptka na otehotnenie v Českom Krumlove vôbec nezdržiavala.
Panika z upírov vypukla v roku 1721, keď údajne došlo k viacerým útokom upírov vo východnom Prusku, odkiaľ sa rozšírila do Habsburskej monarchie. Ľudia vykopávali hroby a mrzačili telá domnelých upírov. Napokon Mária Terézia nariadila rozsiahle vyšetrovanie, výsledkom ktorého bolo, že žiadni upíri nikdy na nikoho neútočili, a vydala zákaz narušovať hroby zosnulých a manipulovať s ich telami. To však bolo až roky po smrti Eleonóry Amálie. Hovorí sa, že jej ostatky majú v mieste srdca otvor, akoby jej tam zabodli ostrý kôl.
Pravdou je, že srdce jej z tela vybrali. No nie preto, aby ho spálili, aby nemohla vstať z hrobu a premeniť sa na upírku. Ona sama si priala, aby bolo jej srdce uložené vedľa srdca manžela v kaplnke sv. Jána Nepomuckého, pod ktorou je pochované jej telo. Stalo sa. Ich srdcia sú vedľa seba v špeciálnom výklenku kaplnky.
Jedlo a pitie pre milovníkov histórie
Spomenula som len fragment z toho, čo si v Českom Krumlove môžete vychutnať, čo stojí za to vidieť. Je však čas vrátiť sa domov. Predtým než mesto opustíme jedinou zachovanou z pôvodne deviatich mestských brán, patrí sa ešte ochutnať miestnu kuchyňu a omrknúť pivovar.
V Českom Krumlove sme vyskúšali každý deň inú reštauráciu a všetky mali niečo do seba. No a v posledný deň sme sa dali zlákať zaujímavým názvom krčmy "U dwau Maryi" a musím povedať, že nás nesklamal ani interiér, ani jedlo, ani ceny. Barokovo upravený, pôvodne stredoveký dom je vstavaný do parkánu, to znamená medzi múry bývalých mestských hradieb. Názov domu a krčmy je odvodený od dvoch mariánskych obrazov, ktorými v 18. storočí ozdobili jeho uličnú fasádu. V súlade s historickým vzhľadom a vybavením si tam môžete pochutnať napríklad na "Staročeskej hostine pre 1 - 8 osôb".
Na Latráne sme objavili historické budovy dodnes fungujúceho pivovaru. Jeho najstaršie krídlo bolo vybudované v renesancii, v polovici 16. storočia, prestavbou staršieho gotického objektu. V tom čase to ešte nebol pivovar, ale vdovské sídlo Anny z Rogendorfu, matky Viliama z Rožmberka. Keď vystavali ostatné krídla, čo sa stalo koncom toho istého storočia, budovy začali slúžiť ako zbrojnica. Až v prvej polovici 17. storočia zmenil objekt účel, ktorý si zachoval dodnes - varenie piva. V druhej polovici 19. a v 20. storočí bol pivovar ešte rozšírený. Tento jediný lokálny pivovar v Českom Krumlově nadväzuje na tradíciu úspešného schwarzenberského pivovaru.
Hneď vedľa pivovaru je taká "vežička" s čudnou plechovou tabuľkou s nápisom PENSION. Prvé, čo nás napadlo, že je to nejaký vtip. Ale nie.
"Vežička", v ktorej sa nachádza penzión Krumlovská věž, je v skutočnosti bašta niekdajšieho mestského opevnenia, mimoriadne významná kultúrna pamiatka. Vzácna preto, že z celého fortifikačného systému mesta sa dochoval len malý kúsok hradobného múru, jedna brána a táto bašta. Je z roku 1505. Do konca 18. storočia slúžila pôvodnému účelu, v roku 1805 ju adaptovali na byt strážcu, ktorý mal strážiť neďaleký krytý mostík cez Vltavu, slúžiaci o. i. na zachytávanie dreva.
V roku 1990 bola bašta predaná do súkromného vlastníctva a bol v nej zriadený penzión, ktorý sa dostal na zoznam "Unikátnych hotelov sveta".
Dvojtvárna mestská brána
A jedným z tých troch dochovaných prvkov mestského opevnenia je aj renesančná Budejovická brána. Jej fasáda smerom von z mesta pôsobí mohutne a nedobytne. Zrejme bol pred ňou aj padací most a všetko to, čo malo prichádzajúcich cudzincov skôr odstrašiť ako prilákať do mesta. Celkom inak však pôsobí z druhej strany. Ak z mesta odchádzate, lúči sa s vami slnečnými hodinami, akoby odmeriavala čas do opätovného stretnutia.
Foto:
- všetky fotografie sú z nášho archívu,
- len obrázok Budejovickej brány je: Český Krumlov, budějovická brána.jpg - Wikimedia Commons
Použité textové zdroje:
- Egon Schiele a jeho melancholicky krásne krajinky (austria.info)
- Zahradní domek Egona Schieleho (ckrumlov.info)
- Rekordný Egon Schiele - (sme.sk)
- Egon Schiele dráždil obyvatele Krumlova erotickými akty i svým zjevem - iDNES.cz
- Egon Schiele Art Centrum v Českém Krumlově - Český Krumlov (zamek-ceskykrumlov.cz)
- Museum Fotoatelier Seidel Český Krumlov
- Fotografové smrti - ČT edu - Česká televize (ceskatelevize.cz)
- Historie města Český Krumlov (ckrumlov.cz)
- Kněžna upírka. Milovala černou magii a pila vlčí mléko. Patří jí ostatky s probodnutým hrudníkem? | Náš REGION (nasregion.cz)
- V 18. storočí zachvátil Európu hon na upírov - EMEFKA
- Příběh krumlovské věže (dříve Penzion ve věži) | Krumlovská věž (krumlovtower.com)
© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava