Národná kultúrna pamiatka: röntgenové snímky V. Alexandra
V roku 1988 Ministerstvo kultúry SR pripísalo do zoznamu NKP súbor najstarších röntgenových snímok Vojtecha Alexandra. Röntgenové dosky doktora Alexandra z rokov 1897-1917 patria medzi najstaršie zachované snímky na svete a nachádzajú sa v Štátnom oblastnom archíve v Levoči.
Tento "lekár chudobných" započal svoju slávnu a zároveň tragickú životnú púť 30. mája 1857 (niekedy sa uvádza aj 31. 5. 1857). Keď sa v roku 1896 dopočul o vtedy len rok starom objave Konráda Rőntgena, nielenže sa s nemeckým fyzikom osobne stretol, ale dokázal presvedčiť Spolok spišských lekárov a lekárnikov, aby v roku 1897 uvoľnil 827 mariek na zakúpenie jedného z úplne prvej série továrensky vyrobených röntgenových aparátov. Tak sa stalo, že prvý röntgenový prístroj bol na Slovensku (v Kežmarku) inštalovaný len dva roky po objavení X-lúčov.
Žiaľ, trvalo trochu dlhšie, kým sa prišlo na škodlivé účinky X-lúčov. K obetiam tejto neznalosti patril aj doktor Alexander. V roku 1901, keď s manželkou čakali svoje najmladšie dieťa, doktor Alexander raz mesačne sledoval pomocou X-lúčov embryonálny vývoj svojho budúceho syna Imricha. Dôsledkom bolo, že sa u chlapca prejavili duševné poruchy, ktoré ho sprevádzali celý jeho život. Aj u doktora Alexandra sa časom prejavili príznaky radiačného poškodenia. Začal chorľavieť a 15. januára 1916 náhle zomrel na zlyhanie srdca. Doposiaľ sa presne nevie, či podľahol chrípke alebo akútnej leukémii.
Busta MUDr. Vojtecha Alexandra sa nachádza v Panteóne rádiológov v Mníchove. V roku 1968 pomenovali po ňom Rádiologický ústav v Budapešti a Zväz maďarských rőntgenológov každoročne udeľuje najúspešnejším lekárom tohto medicínskeho odboru bronzovú plaketu s jeho portrétom.
Dodajme, že všeobecná nemocnica, ktorá ako prvá v Uhorsku zriadila röntgenologické a rádiologické pracovisko, dodnes stojí na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Začali ju stavať podľa projektu staviteľa Ignáca Feiglera ml. v roku 1857, verejnosti začala slúžiť v roku 1864. Pôvodne sa volala Krajinská všeobecná nemocnica, Bratislavčania jej dnes nepovedia inak ako "štátna" a rovnako ako snímky doktora Alexandra, aj celý areál nemocnice je národnou kultúrnou pamiatkou.
Zdroj:https://www.kezmarok.com/historia_Kezmarku:Osobnosti_mesta
Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava