Levočská biela pani v Bratislave

Pred tristojeden rokmi v Györi sťali Julianu Korponayovú, ktorá sa v 19. storočí znovu vrátila na "zem", konkrétne do Levoče, aby ako LEVOČSKÁ BIELA PANI naveky obchádzala mestské hradby. Treba jej priznať, že hoci za svojho života strávila v Levoči len niekoľko mesiacov, po svojej smrti výrazne prispela k turistickej atraktívnosti tohto krásneho mesta. :-)

Juliana údajne zradila Levoču, keď sa mesto pridalo k Rákócziho povstaniu a ona doň tajnými dverami vpustila habsburské cisárske vojská. Neskôr zradila pre zmenu cisára, keď mu odmietla vydať Rákocziho listy písané z exilu verným uhorským šľachticom, medzi inými aj Julianinmu otcovi.

Ako to už s legendami býva, trvalo dlho, kým sa našli dôkazy, že Julianin podiel na otvorení brán Levoče je len romantickým výmyslom. Trochu inak to bolo so zradou cisára. Ale aj tak, kvalifikovať ako vlastizradu jej neochotu odovzdať cisárovi Rákocziho listy, bolo i keď nie vymyslené, tak dosť prehnané.

Juliane Korponayovej sa dá vyčítať len to isté, čo aj ostatným uhorským šľachticom po ukončení Rákocziho povstania - rýchlo vymenili stranu a v snahe o navrátenie majetkov obchádzali paláce vplyvných vo Viedni aj Prešporku. Tak sa Levočská biela pani dostala nielen do Bratislavy, ale v končenom dôsledku aj do žalára. Vyplýva to aj z listu Jána Pálffyho (v tom čase župana Šarišskej stolice, neskôr bratislavského župana), ktorý 9. 9. 1712 napísal Julianinmu manželovi: "Vaša žena si môže za stav, v akom sa ocitla, sama. Keď chcela tak Bohu slúžiť, aby ani čertovi neublížila..."

Juliana Korponayová vstúpila 25. 9. 1714 o 11:00 do našich dejín ako jediná žena v Uhorsku odsúdená a popravená za vlastizradu.

Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava