Karl Marx, vnuk Isaaca z Bratislavy

06.08.2023
"Keby tak Karl vytvoril kapitál namiesto toho, aby o ňom len písal!"

Henriette Marx

Prianie v úvode tohto článku, vyslovila matka Karla Marxa Henriette Marx, za slobodna Henriette Pressburg. Historický názov Bratislavy v jej priezvisku nie je náhoda. Starý otec Karla Marxa, rabín Isaac Heymans Pressburg (Heijmans Presburg) sa v Bratislave narodil.

Že Henriette nabádala svojho márnotratného syna k tomu, aby sa viac snažil peniaze zarobiť a menej sa spoliehal na dedičstvo po nej, je známe napríklad z Marxovho listu Engelsovi v roku 1868 (McLellan, Karl Marx, A Biography, strana 356.)

Okrem nespokojnosti matky so životným štýlom svojho syna to svedčí aj o tom, že majetok Hnriette Marx, budúce dedičstvo, na ktoré si jej syn vyberal pôžičky, nebol malý. S tým, čo zdedila po svojom "bratislavskom" otcovi, obchodníkovi s textilom, dokázala hospodáriť veľmi dobre a svojim deťom napokon zanechala viac, ako dostala ona.

Rodičovský dom Henriette Pressburg

Ktovie, či by sa dalo zistiť, kde presne v Bratislave rodina Isaaca Heymansa Pressburga bývala. Vieme však, že Isaac už ako 28-ročný, v roku 1775, naše mesto opustil, aby odišiel do Holandska. Tam potom uzavrel manželstvo, z ktorého vzišlo päť detí. Dcéra Henriette sa narodila v roku 1788 a v roku 1814 sa vydala za právnika Heinricha Marxa. (Často sa spomína aj jej mladšia sestra Sophie, ktorá sa vydala za Liona Philipsa, starého otca zakladateľov spoločnosti Philips Electronics.)

V holandskom Nijmegene vedia presne, kde stál dom, v ktorom Pressburgovci bývali a majú tam aj pamätnú tabuľu. Isaac sa na nej priamo nespomína, ale Pressburg, vlastne Presburg (vo všeobecnosti pramene uvádzajú niekedy jedno, inokedy dve "s") áno. Stojí tam:

"Hier stond het ouderluk huis van Henriette Presburg moeder van Karl Marx",

čo po slovensky znamená 

"Tu stál rodičovský dom Henriette Presburg, matky Karla Marxa".

Dom stál na dnešnej ulici Grotestraat č. 31 – 33, tabuľa je pri vchode do čísla 33.

Marxove stopy bližšie k nám

Na mape Európy nájdete viacero pamätných objektov, ulíc a námestí venovaných Karlovi Marxovi. Nejaké sa nájdu aj v susednom Česku a jedna Marxova ulica je aj na Slovensku, neďaleko hraníc s Českom - v obci Kopčany. Samozrejme, pred rokom 1989 ich bolo oveľa viac. Aj v Bratislave sme mali Námestie Karla Marxa (dnes Nobelovo námestie) a na mape z roku 1973 by ste našli neďaleko spomínaného námestia aj Marxovu ulicu.

Nuž, generáciám Slovákov, k univerzitnej výbave ktorých patrila bez ohľadu na študijný odbor aj skúška z marxizmu-leninizmu, spomínanie na Karla Marxa nechýba. Ale pripomínať si minulosť treba, bez ohľadu na to, aká bola. Dá sa to aj celkom vtipne. V rodnom meste Trier (Trevír) si 200. výročie narodenia Karla Marxa pripomenuli napríklad panáčikom "zakladateľa komunizmu", ako sa Marxovi tiež zvykne hovoriť, na dopravnom značení pre chodcov:

V roku 1999 čitateľov BBC News Online prekvapili výsledky ankety o najväčšieho mysliteľa tisícročia, ktorú Marx vyhral s výrazným náskokom pred Albertom Einsteinom. Uvádzame to len ako perličku, ťažko posúdiť spoľahlivosť takejto ankety. Faktom je, že oživený záujem o spoznávanie Marxovho učenia viac ako ankety, články, filmy či pamätné tabule spôsobila finančná kríza z roku 2008.

Koncom šesťdesiatych rokov 19. storočia sa Marx vďaka dedičstvám a podpore zo strany priateľa a "spolumysliteľa" Friedricha Engelsa stal bohatým mužom a mohol si dovoliť liečebné pobyty v Karlových Varoch, a to hneď tri: v roku 1874, 1875 aj 1876. V roku 1946 mu za účasti aj jeho vnuka odhalili pamätnú dosku na bývalom penzióne Germania. V roku 1957 to už bola busta na karlovarskej Vřídelní kolonáde, a v roku 1988 dokonca socha. Bronzová socha v nadživotnej veľkosti bola umiestnená v parku na ulici Petra Veľkého. Po roku 1989 busta z kolonády zmizla, ale socha na ulici Petra Veľkého zostala. Ako sa píše v článku Po stopách Karla Marxe v českých zemích: "Marx, ktorý nenávidel cársky systém ako máločo, by sa (...) najmä poslednému menovanému faktu veľmi smial".

Už len hodinu jazdy našim smerom a trasu ukončíme ešte stále na území bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov, pretože zatiaľ čo jeden starý otec Karla Marxa pochádzal zo Slovenska, druhý bol z Česka. Rabín Marx Levy Mordechai žil v rokoch 1743 až 1804 v obci Postoloprty, kde je aj pochovaný na miestnom židovskom cintoríne.

Brusel

V Bruseli Marx napísal jednu z najvplyvnejších politických publikácií všetkých čias – Komunistický manifest. V Bruseli strávil tri kľúčové roky svojho života.

Karl Marx prišiel do Belgicka v roku 1845 po vyhnaní z Nemecka a Francúzska. V tom čase mala rodiaca sa krajina Belgicko jednu z najprogresívnejších ústav svojej doby so skutočnou slobodou tlače a slobodou združovania a s otvorenými dverami pre mysliteľov celého sveta. Práve tak získal povolenie na pobyt aj Karl Marx – vyhlásil, že je filozof.

Marx žil v Bruseli s manželkou a tromi deťmi na piatich rôznych miestach. Väčšina z týchto hotelov a domov už neexistuje. V Ixelles je však stále pamätná tabuľa na jeho bývalom dome č. 50 na Rue Jean d'Ardennes, kde takmer určite napísal Komunistický manifest.

Počas svojho pôsobenia v Bruseli Marx vyučoval politickú ekonómiu, písal pre bruselské noviny v nemeckom jazyku a mal množstvo verejných prejavov. Bol častým návštevníkom reštaurácie Le Cygne (Labuť) na Grand Place/Grote Markt, čo je asi najslávnejšie miesto na svete spojené s menom Karla Marxa. Dom s reštauráciou sa nachádza na nádhernom ústrednom bruselskom námestí a nechýba na ňom pamätná tabuľa.

Text na pamätnej tabuli:

Karl Marx na tomto mieste oslávil nový rok 1847/1848 v spoločnosti "Deutscher Arbeiterverein" a "Demokratického spolku". V Bruseli žil od februára 1845 do marca 1848.

Marx však reštauráciu využíval aj na svoju politickú prácu. Zatiaľ čo legenda hovorí, že to bolo miesto, kde napísal Komunistický manifest, sprevádzaný pohárom vína a cigarami, Marx v skutočnosti využil zákulisie priestorov na vzdelávanie robotníkov o ich vykorisťovaní monarchiou a vládnucou elitou.

K Marxovi sa neskôr v Bruseli pripojil priateľ Friedrich Engels. Práve tu títo dvaja rozvinuli filozofiu komunizmu a stali sa intelektuálnymi vodcami hnutia robotníckej triedy.

Obaja spolu založili v roku 1846 Komunistický korešpondenčný výbor, ktorý sa potom v roku 1847 premenoval na Komunistický zväz, aby zorganizoval socialistov z rôznych krajín a vytvorili revolučnú proletársku stranu. Počas druhého kongresu Komunistickej ligy v Londýne koncom roku 1847 boli poverení napísať manifest zhrňujúci doktríny organizácie. A tak, v januári 1848 sa Marx vrátil do Bruselu, aby napísal 23-stranovú publikáciu Komunistického manifestu, založenú na traktáte, ktorý predtým napísal Engels. Vyšla vo februári 1848 v Londýne.

Marx bol od novembra 1847 aj podpredsedom medzinárodného prodemokratického hnutia v Európe – Bruselského demokratického združenia. Po revolúcii vo Francúzsku sa združenie vyslovilo za rýchle vyzbrojovanie belgických robotníkov a boj za demokratickú republiku. Belgické úrady začali pozorne sledovať Marxove pohyby. Keď dostal väčšiu sumu peňazí z dedičstva po rodičoch, obvinili ho, že ide o peniaze na nákup zbraní pre revolucionárov. Napokon dostal nariadenie, aby Belgicko opustil. Ako dôvod sa uvádza aj to, že svojim článkom v nejakých bruselských novinách urazil belgickú kráľovnú, keď ju kritizoval, že venovala zlaté predmety v hodnote vtedajších 50 tisíc frankov kostolu, pričom by podľa neho lepšie urobila, keby ich dala chudobným.

4. marca 1848 o 1:00 Marxa s manželkou aj deťmi zatkla polícia, keď si už pripravovali batožinu na odchod. Zadržali ich vo väznici Amigo, ktorá je dnes rovnomenným päťhviezdičkovým hotelom, hneď vedľa námestia Grand Place/Grote Markt. Potom ich pod policajným dozorom previezli na francúzsku hranicu a vyhostili z Belgicka.

Vyhostenie však už nič nemení na skutočnosti, že to bola luxusná bruselská štvrť Ixelles, kde sa zrodilo heslo: 

"Workers of the world, unite." Proletári všetkých krajín, spojte sa!

Svoje najdôležitejšie dielo – Kapitál Karl Marx napísal už v Londýne (prvý diel vyšiel v roku 1867) v Soho na Dean Street 28, resp. v neďalekej knižnici Britského múzea, ktorá bola jeho pracovňou. V roku 1875 sa presťahoval na Maitland Park Road v severnej časti Londýna v Belsize Parku, kde zostal bývať až do svojej smrti v roku 1883.

Karl Marx, rodina a smrť

Karol mal otca, matku, troch bratov a päť sestier. Ale nebol to vzorný syn a so súrodencami mal v dospelosti pramálo spoločného. Keď mu počas štúdií v roku 1838 zomrel otec, odmietol prísť na pohreb s odôvodnením, že cesta by bola pridlhá a že sa musí venovať dôležitejším veciam.

S manželkou Jenny mali sedem detí. Dospelosti sa dožili tri dievčatá: Jenny, Laura a Eleanora. Dcéra Jenny zomrela na rakovinu ako 38-ročná. Jej deti sú jedinými potomkami Marxovej rodiny. Laura sa vydala za marxistického novinára Paula Lafargua, ale ich deti zomreli a ona aj s manželom spáchali v starobe spoločnú samovraždu. (Na ich pohrebe v Paríži vystúpil vtedy málo známy emigrant V. I. Lenin.)

Starostlivosť o starnúcich rodičovo zostala na najmladšej Eleonore. Aj ona si však siahla na život, keď zistila, že jej partner, o ktorého sa starala, pretože bol v poslednom štádiu rakoviny, sa tajne oženil s inou ženou. Zomrela ako 43-ročná bezdetná.

Sám Marx zomrel 14. marca 1883 vo veku 64 rokov v Londýne pätnásť mesiacov po smrti manželky (zomrela v decembri 1881) a krátko po smrti najstaršej dcéry. Na pohreb mu prišlo len jedenásť až 13 ľudí, ako sa často uvádza. No existujú zdroje, ktoré prišli s vysvetlením tohto zvláštneho nezáujmu. Vraj akýmsi riadením osudu bola Marxova smrť oznámená až na tretí deň po jeho smrti a aj to s nesprávne uvedeným miestom úmrtia – Parížom. Nasledujúci deň prišla oprava, ale keď sa jeho priatelia a obdivovatelia konečne dostavili na správne miesto, Karl Marx bol už pochovaný na cintoríne v londýnskej štvrti Highgate.

Marxov hrob s jeho veľkou bronzovou bustou patrí k najznámejším hrobom na svete a za jeho návštevu si vlastníci cintorína účtujú vstupné!


Použité zdroje:

  • Gelderland Nijmegen – Ouderlijkhuis moeder Karl Marx, Geplaatst op 18 juni 2012, Focusongroningen: https://www.focusgroningen.nl/gelderland-nijmegen-ouderlijkhuis-moeder-karl-marx/
  • World Marx the millennium's 'greatest thinker', BBC Online Network, BBC News, 1. 10. 1999: https://news.bbc.co.uk/1/hi/world/461545.stm
  • Po stopách Karla Marxe v českých zemích, STANISLAV HOLUBEC, A2larm.cz, Online deník Alarm, 27.10.19: https://a2larm.cz/2019/10/po-stopach-karla-marxe-v-ceskych-zemich/
  • Today in History: Karl Marx expelled from Belgium, Ugo Realfonzo, The Brussels Times, 4. 3. 2023: https://www.brusselstimes.com/belgium-unlocked/390187/today-in-history-karl-marx-expelled-from-belgium
  • IN THE BELGIAN FOOTSTEPS OF KARL MARX, BORN 200 YEARS AGO, 24/05/2018, Focus on Belgium: https://focusonbelgium.be/en/culture/belgian-footsteps-karl-marx-born-200-years-ago
  • Prešporák Marx: Otec komunizmu bol poriadny huncút, Engels mu zachraňoval manželstvo, Roman Lami, Plus 7 dní, 7.6. 2020: https://plus7dni.pluska.sk/historia/presporak-marx-otec-komunizmu-bol-poriadny-huncut-engels-mu-zachranoval-manzelstvo
  • Zakladateľ komunizmu Karol Marx sa narodil pred 195 rokmi, Autor TASR, 5. mája 2013: https://www.teraz.sk/zahranicie/komunizmus-karol-marx-zivotopis-profil/45194-clanok.html
  • Karl Marx: https://sk.wikipedia.org/wiki/Karl_Marx
  • Henriette Pressburg, From Wikipedia, the free encyclopedia: https://en.wikipedia.org/wiki/Henriette_Pressburg
  • Isaac Heijmans Presburg: https://de.wikipedia.org/wiki/Isaac_Heijmans_Presburg
  • Heinrich Marx, From Wikipedia, the free encyclopedia: https://en.wikipedia.org/wiki/Heinrich_Marx
  • Lion Philips, From Wikipedia, the free encyclopedia: https://en.wikipedia.org/wiki/Lion_Philips
  • Tomb of Karl Marx, From Wikipedia, the free encyclopedia: https://en.wikipedia.org/wiki/Tomb_of_Karl_Marx

Foto:

  • Obr. č. 1, 4, 5: Ľubomíra Černáková, archív Historicky.sk
  • Obr. č. 2, 3, 7, 8: https://commons.wikimedia.org/wiki/Karl_Marx
  • Obr. č. 6: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Fortepan_127656.jpg

© Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava

Zdieľať
Share