Húščavova ulica v Bratislave

04.01.2018 10:47

Húščavova ulica v Bratislave je jednou z piatich ulíc (ďalšie: Lipského, Harmincova, Bullova, Ľuda Zúbka-vchody 2 a 4, Damborského, Nemčíkova), tvoriacich niekdajšie sídlisko Záluhy I. "Niekdajšie" preto, že od roku 1974 sa pomenovanie Záluhy oficiálne nepoužíva, hoci v slovníku Bratislavčanov zostalo zachované. Najstaršie osídlenie Záluh z čias lengyelskej kultúry neskôr vystriedali lesy. Dodnes je Húščavova ulica z jednej strany lemovaná zeleným pásom. Na druhej strane sú dva typové bytové domy (miestny typ ZT od autorov: Tursunov, Šebej, Gališin).

Ulica je pomenovaná po Alexandrovi Húščavovi, zakladateľovi študijného odboru archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, absolventovi reálneho gymnázia (dnes Gymnázium, Grösslingová 18) a Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Alexander Húščava študoval aj na Vatikánskej archívnej škole, ale neukončil ju, no v roku 1936 absolvoval Archívnu školu v Prahe. Je autorom prvej slovenskej učebnice paleografie (Dejiny a vývoj nášho písma), ktorá sa používa dodnes. Vo svojej tvorbe nezabudol ani na svoje rodisko, ktorého históriu spracoval v knihe Dejiny Lamača. V Lamači, v parku na Heyrovského ulici má aj svoj pomník z roku 1988 od akad. soch. Michala Zdraveckého. Alexander Húščava (* 4. 1. 1906, Lamač – † 9. 8. 1969, Lamač) by sa dnes dožil 112 rokov.

 

Zdroje:
https://www.lamac.sk/miestna-kniznica-lamac.phtml…
https://www.supissoch.sk/alexander-huscava-1906-1969/

 

Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava