Ján Andrej Segner

9. októbra (1704) sa narodil a 5. októbra (1777) zomrel pán tajný radca, vedec Ján Andrej Segner, ktorý mal trochu náročné životné krédo: "BYŤ UŽITOČNÝ AJ PO SMRTI". Nuž, podarilo sa!

Náš slávny rodák, vynálezca Segnerovho kolesa, začal svoju kariéru v Bratislave ako lekár. Ale už po pár rokoch sa poddal svojej záľube - matematike a stal sa v Jene profesorom matematiky, neskôr v Göttingene vedúcim katedry matematiky, fyziky a chémie a súčasne prednášal na lekárskej fakulte. Svoju vedeckú a pedagogickú dráhu zavŕšil na univerzite v Halle, kde pracoval až do svojej smrti.

Najlepšie výsledky dosiahol v hydraulike, v teórii turbín. Zaslúžil sa o prvé praktické uplatnenie reaktívnej sily. Bol označovaný za otca vodných turbín. Zariadenie, ktoré vošlo do dejín ako Segnerovo koleso, patrí medzi jeho najvýznamnejšie vynálezy. Tento objav sa stal zárodkom neskorších reaktívnych turbín a rakiet. Segner bol tiež pravdepodobne prvý, kto uplatnil v praxi trubicu na meranie rýchlosti vody a jej prietokového množstva. Okrem toho vypracoval vlastnú teóriu šírenia svetla.

Po Jánovi Andrejovi Segnerovi je pomenovaný kráter na Mesiaci.

Ján Andrej Segner sa narodil v tejto prekrásnej renesančnej kúrii (obrázok) na Michalskej ulici 7, ktorú dal postaviť jeho otec Ondrej Segner, významný a bohatý bratislavský mešťan, šľachtic, v roku 1648. Ten istý Ondrej Segner, ktorý bol dozorcom evanjelickej cirkvi a v tejto funkcii zabezpečoval aj stavby prvých evanjelických kostolov, ktoré v čase protireformácie evanjelikom odobrali a dnech ich poznáme ako jezuitský (Kostol Najsv. Spasiteľa na Františkánskom námestí) a uršulínsky (Kostol Loretánskej Panny Márie na Uršulínskej ulici) kostol.

V text bol použitý zdroj: www.vedatechnika.sk

Ľubomíra Černáková, turistický sprievodca Bratislava